BRATISLAVA. Slovenská republika bola v roku 2017 najmenej žiadanou členskou krajinou EÚ podľa počtu záujemcov o udelenie azylu.
Vyplýva z výročnej správy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), ktorá bola zverejnená v pondelok.
Podľa údajov EASO vlani žiadalo o medzinárodnú ochranu v Európe (EÚ + Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) celkovo 728 470 osôb.
Najmenej v EÚ
V Únii klesá počet žiadosti o azyl Čítajte Slovensko v tabuľke EASO sa s počtom 160 žiadostí o azyl nachádza na poslednom mieste z členských krajín EÚ, čo azylový úrad v celoeurópskom meradle eviduje ako 0,0-percentnú účasť.
Ide však desaťpercentný nárast žiadostí oproti roku 2016, keď SR zaznamenalo len 145 žiadostí. Najviac žiadostí slovenským úradom predložili vlani občania Afganistanu a v prípade maloletých osôb bez sprievodu dospelých išlo hlavne o mladistvých z Vietnamu.
O desať menej žiadostí ako SR dostalo len Lichtenštajnsko. Mierne vyšší záujem azylanti prejavili o Estónsko - 190 žiadostí. O právnu ochranu v Českej republike malo záujem 1445 žiadateľov, v Maďarsku to bolo 3390 a v Poľsku 5045 osôb.,
Azyl v Únii
Bavori dali Merkelovej ultimátum. Má zmeniť politiku voči utečencom Čítajte Z hľadiska počtu žiadostí o azyl boli v roku 2017 hlavnými prijímajúcimi krajinami Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Grécko a Spojené kráľovstvo, ktoré na piatej priečke nahradilo Rakúsko.
V uvedených piatich krajinách boli podané tri štvrtiny všetkých žiadostí o azyl v rámci EÚ. Nemecko bolo už šiesty rok po sebe hlavnou prijímajúcou krajinou pre azylantov (222 560 žiadostí), po ňom nasledujú Taliansko (128 850) a Francúzsko (vyše stotisíc).
Podobne ako aj v roku 2016, dve tretiny všetkých žiadateľov boli muži, tretinu tvorili ženy. Polovica žiadateľov bola vo vekovej kategórii 18 až 35 rokov a takmer tretina bola neplnoletá.
V roku 2017 žiadalo o poskytnutie medzinárodnej ochrany v Európe približne 32 715 maloletých osôb bez sprievodu, čo je o polovicu viac ako v roku 2016.
Podiel maloletých bez sprievodu na celkovo počte žiadostí bol štyri percentá. Viac ako tri štvrtiny z nich sa pokúšalo získať azyl v piatich krajinách EÚ: v Taliansku, Nemecku, Grécku, Spojenom kráľovstve a vo Švédsku.
Aj v roku 2017 bola Sýria hlavnou krajinou pôvodu žiadateľov o azyl, čo je nepretržitý trend od roku 2013. Okolo 15 percent všetkých žiadateľov pochádzalo zo Sýrie, na druhom mieste boli občania Iraku (okolo 7 percent) a na treťom Afganci.
To znamená, že išlo o rovnakú situáciu ako v roku 2016, keď tretina azylantov pochádzala z týchto troch krajín.
44V prvej desiatke krajín pôvodu azylantov boli ešte občania Nigérie, Pakistanu, Eritrey, Albánska, Bangladéša, Guiney a Iránu. Jedenástu priečku obsadili občania Ruskej federácie - 17 175 z nich vlani požiadalo o azyl v EÚ.
EASO v rozsiahlej vyše 160-stranovej správe ocenil, že Kancelária Ministerstva vnútra SR vydala vlani novú príručku pre žiadateľov o azyl a osoby pod medzinárodnou ochranou s názvom Nový začiatok v Slovenskej republike.
Azylový úrad si tiež všimol, že Slovensko v rámci snáh o zlepšenie návratovej politiky EÚ podpísalo readmisné dohody s Ukrajinou a Tureckom.
