BRATISLAVA. Národná rada vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcimi prejavmi extrémizmu, neznášanlivosti a nenávisti v našej spoločnosti.
Tieto prejavy vyvrcholili v poslednom období vo viacerých násilných prípadoch. Je smutné, že často boli vedené voči slabším, starším, ženám, cudzincom alebo inak odlišným ľuďom.
Takýto text vyhlásenia prijali poslanci na návrh predsedníčky Zahraničného výboru Kataríny Cséfalvayovej (Most-Híd).
V pléne zaznievala kritika
Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) v rozprave vyhlásila, že extrémizmus v našich uliciach narastá, a to práve kvôli ľuďom, ako je poslanec Milan Mazurek (ĽSNS).
Poslankyni sa nepáčilo, ako Mazurek reagoval na poslanca Martina Poliačika (nezaradený), keď mu skákal do reči.
S Henrym Acordom sa vo vlasti lúčili desiatky ľudí aj minister zahraničia Čítajte "Ak mu skáče do reči Martin Poliačik, Mazurek ho vyzve na pästný súboj. Lebo s vami mykajú anaboliká, ako mykali vrahom Henryho Acordu," odkázala v emotívnom prejave.
Podľa Ďuriš Nicholsonovej je odmietanie inakosti na pôde parlamentu pre inú orientáciu či farbu pleti len záležitosťou predstaviteľov ĽSNS.
"Táto diskusia je viac ako potrebná. Vy tu prestaňte blúzniť o tom, ako Róm niekoho zavraždil. Áno, treba to odsúdiť, ale ja vám ku každému Rómovi dám snehobieleho človeka, ktorý urobil to isté," uviedla.
Mazurek v reakcii povedal, že Ďuris Nicholsonová preukázala pokrytectvo. "Poliačik mi stále skáče do reči, doteraz som reagoval slušne. Ale to na neho neplatí. Pritom váš vlastný poslanec fackuje ľudí po uliciach," poukázal na incident, keď Peter Osuský (SaS) dal facku Rudolfovi Vaskému za to, že ho nazval fašistom.
Poliačik: Násilie treba odsúdiť
Poliačik apeloval, že násilie treba odsúdiť plošne. "Ale je rozdiel, kto k násiliu nabáda. Niekde je výsledkom hmotnej núdze, ale niekde na je výsledkom inej farby pleti či iného náboženstva. Za tým je iný motor, a ten sedí za mnou," poukázal na Mazureka.
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) uznala, že niekedy sú na mieste emócie.
"Akékoľvek násilie a netolerantné prejavy je neprijateľné a treba ho odsúdiť. Keď si pozrieme výskum Inštitútu pre verejné otázky zameraný na extrémizmus, intolerancia voči rôznym menšinám či iným ľuďom sa za desať rokov dramaticky zvýšila. To je vážny signál," dodala.
Extrémizmom sa pôvodne poslanci na aktuálnej schôdzi zaoberať nemali. Doplnenie programu o takýto bod navrhla minulý týždeň Cséfalvayová, podporilo ju 132 poslancov.
Proti bol len Anton Hrnko (SNS). Zdržali sa Miroslav Číž (Smer), Karol Farkašovský, Jaroslav Paška (obaja SNS), Peter Marček a Martina Šimkovičová (obaja nezaradení). Vladimír Baláž (Smer) a Štefan Zelník (SNS) nehlasovali.
Parlament rokoval aj o:
- Poslancom zostáva prerokovať 14 bodov 33. schôdze v tomto volebnom období. Pôvodne bola schôdza naplánovaná na dvanásť dní. Poslanci však zrejme prerokujú jej program skôr. Pred letnými prázdninami mali zákonodarcovia naposledy rokovať v piatok 29. júna. Posledným rokovacím dňom však pravdepodobne bude pondelok 26. jún.Poslanecké grémium už rozhodlo, že vo štvrtok budú hlasovať len o 11:00. V piatok hlasovať nebudú vôbec, ale v prípade potreby sa rokovanie predĺži do 16:00. V pondelok sa zídu poslanci o 10:00 a ak budú mať prerokované všetky body, hlasovať budú o 17:00.
- Parlament schválil novelu zákona o súdoch, ktorá zavádza výnimku z plošného sprístupňovania súdnych rozhodnutí. Sprístupňovať sa nemajú súhlasy súdu s poskytnutím údajov, ktoré tvoria predmet telekomunikačného tajomstva a tiež súhlasy na použitie informačno-technických prostriedkov a príkazov súdu vydávaných podľa Trestného poriadku.
- Návrh novely zákona o exekučnej amnestii z dielne hnutia Sme rodina, ktorého cieľom bolo vytvoriť podmienky na upustenie od vymáhania pohľadávok štátu voči občanom Slovenskej republiky, poslanci neposunuli do druhého čítania.
- Parlament posunul do druhého čítania novelu zákona o stavebnom sporení. Ministerstvo financií navrhuje zrušiť inštitút tzv. priateľských sporiteľov, zároveň by sa mal zúžiť okruh poberateľov štátnej prémie podľa príjmu. Ďalším opatrením je obmedziť poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru.
Obce nedostanú možnosť zdaňovať vonkajšiu reklamu. Národná rada odmietla novelu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorú predložili nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého. Nemalo ísť o povinnú miestnu daň, jej zavedenie malo byť na uvážení konkrétnej samosprávy. Presnú výšku dane zákonom neurčovali. Podľa návrhu ročnú sadzbu dane za šírenie vonkajšej reklamy určí obec v eurách za každý aj začatý štvorcový meter plochy reklamného pútača. Ďalšou zmenou zákona, ktorá neprešla, chceli umožniť samosprávam zavedenie vyššej dane z nehnuteľnosti pri takých stavbách a pozemkoch, ktoré sú dlhodobo neudržiavané či nevyužívané. Návrh počítal aj s možnosťou zníženia či úplného oslobodenia dane z nehnuteľností pri týchto stavbách a pozemkoch, ak sa ich vlastník rozhodne prenechať na verejnoprospešný účel.
Spojenie referenda s voľbami ani zníženie kvóra pre jeho platnosť neprešli. Parlament zastavil návrhy poslancov SaS a OĽaNO na zmeny Ústavy SR a zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Liberáli chceli, aby sa referendum mohlo konať spolu s niektorými voľbami alebo s ľudovým hlasovaním o odvolaní prezidenta SR, pokiaľ by sa takého voľby alebo ľudové hlasovanie konali v priebehu roka.
Zasadnutia rady školy nebudú musieť byť verejné v plnom rozsahu, jej členovia budú môcť aj naďalej rozhodnúť o rokovaní za zatvorenými dverami. Poslanci nepodporili návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve od Ota Žarnaya (nezaradený), ktorý chcel takúto zásadu verejnosti presadiť.
Občania SR nedostanú možnosť voliť vo voľbách do NR SR, Európskeho parlamentu, v prezidentských voľbách, v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende aj na zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenska v zahraničí. Plénum nepodporilo novelu volebného zákona od poslancov opozičnej SaS Martina Klusa a Milana Laurenčíka.
Vzájomne prepojené spoločnosti z verejného obstarávania automaticky vylúčené nebudú. Parlament odmietol novelu opozičného hnutia OĽaNO. Prijatie tejto novely by podľa poslancov ušetrilo občanom niekoľko miliónov eur. Poslankyňa Veronika Remišová priblížila, že návrh zákona predložili poslanci do parlamentu po tom, čo na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) podali podnet pri trinástich verejných obstarávaniach v celkovej hodnote viac ako 7 miliónov eur. Výsledky kontroly poukázali na 105 porušení zákona, z ktorých 41 mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Podmienky, ktoré musí spĺňať riaditeľ školy či školského zariadenia, sa meniť nebudú. Plénum NR SR totiž v stredu nepodporilo novelu zákona o pedagogických zamestnancoch od Ota Žarnaya (nezaradený), ktorý chcel zmierniť tvrdosť zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania. V súčasnosti totiž platí, že riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ako aj ostatní vedúci pedagogickí a odborní zamestnanci, musia pre výkon funkcie spĺňať okrem všeobecných aj špecifické požiadavky. Tými sú kvalifikačné predpoklady, absolvovaná prvá atestácia, splnená podmienka dĺžky praxe a ukončené funkčné vzdelávanie najneskôr do troch rokov od ustanovenia do funkcie.
Opozičné hnutie OĽaNO neuspelo s návrhom novely o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti, ktorou chceli zabezpečiť rovnakú výšku príspevkov pre biologických a náhradných rodičov. Cieľom novely zákona bolo podľa poslancov odstrániť nespravodlivosť, ktorá rozdeľuje rodičov náhradných a biologických na dve skupiny pri starostlivosti o dieťa.
Trojica zákonov o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, o obecnom zriadení ako aj o miestnych daniach neprešla do druhého čítania. Návrhy predložili do parlamentu nezaradení poslanci Miroslav Beblavý, Viera Dubačová a Katarína Macháčková.
