BRATISLAVA. Silná Európa, bezpečnostné prostredie a inteligentné riešenia sú tri priority ročného slovenského predsedníctva vo Visegrádskej skupine, ktoré preberieme začiatkom júla.
Slovensko sa bude snažiť o presadzovanie jednoty, kde je to možné, o prinášanie riešení, kde je to prospešné a rešpektovanie rozdielností, kde je to nevyhnutné.
„Budeme sa usilovať o dohodu v oblastiach, ktoré môžeme spoločne lepšie presadiť na európskej úrovni,“ píše sa v programe slovenského predsedníctva vo V4, ktorý v stredu schválila vláda. Mottom piateho predsedníctva Slovenska je Dynamický Vyšehrad pre Európu.
V4 ako súčasť Únie
V programe rezort diplomacie, ktorý materiál predložil, zdôrazňuje, že krajiny V4 sú plnohodnotnou súčasťou EÚ, zoskupenie predstavuje platformu pragmatickej spolupráce, nie alternatívu k EÚ.
„Európska únia je náš spoločný existenčný priestor, ktorý nám poskytuje vysoký stupeň mieru, bezpečnosti a prosperity. Preto chceme aktívne presadzovať pozitívnu agendu a vystupovať v rámci EÚ ako konštruktívny a relevantný hráč prinášajúci svoje pohľady a riešenia,“ píše sa v materiáli.
Slovenské predsedníctvo chce klásť dôraz na posilňovanie vnútornej dynamiky, bezpečnosti, konkurencieschopnosti, prepojenosti a súdržnosti vyšehradského regiónu ako integrálnej súčasti EÚ.
Slovensko má tri priority – silnú Európu, bezpečnostné prostredie a inteligentné riešenia. „Jednou z našich kľúčových priorít je posilňovať spoločnú európsku perspektívu a zabraňovať vytváraniu deliacich línií v rámci EÚ,“ uvádza sa v časti o silnej Európe.
Naďalej však budeme zástancami toho, aby sa kľúčové rozhodnutia o EÚ robili na zasadnutiach Európskej rady, teda stretnutiach premiérov a prezidentov.
Hlas V4 bude počuť aj pri témach ako inštitucionálne usporiadanie, budúcnosť jednotlivých sektorových politík, migrácia, bezpečnosť či viacročný finančný rámec.
Bezpečnostná situácia
Bezpečnostná situácia sa vo svete ako aj našom bezprostrednom susedstve výrazne zhoršila. Došlo k porušeniu základných princípov a noriem medzinárodného práva a k šíreniu zbraní hromadného ničenia a k nárastu hybridných aktivít.
„Súčasný vývoj predurčuje štáty Únie a NATO k intenzívnejšej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany,“ konštatuje dokument.
Zvyšovanie strategickej úlohy EÚ pri stabilizácii európskeho susedstva je naším prirodzeným záujmom, naše predsedníctvo bude klásť dôraz na dialóg so západným Balkánom a Východným partnerstvom.
V4 si uvedomuje svoj podiel na posilňovaní európskej bezpečnosti v synergii s aktivitami NATO – či už účasťou na projekte PESCO či prípravou Vyšehradskej bojovej skupiny. Pozornosť budeme venovať aj energetickej a klimatickej bezpečnosti s jadrovou energiou.
„Tretí blok priorít predsedníctva, ktorých cieľom je prinášať inteligentné riešenia, znamená pre krajiny V4 cestu, ako vytvoriť optimálne a užívateľsky prístupné podmienky pre online svet, ktorý je už teraz súčasťou bežného života ľudí a podnikateľov,“ informuje ďalej program.
Naše predsedníctvo bude aktívne reagovať na súčasné inovatívne technologické trendy, napríklad v automobilovom sektore, ktoré získavajú čoraz väčšie uplatnenie v reálnej ekonomike.
Prehlbovanie partnerstiev
Slovensko bude pokračovať v intenzívnej spolupráci s európskymi, regionálnymi a transatlantickými partnermi v osvedčených formátoch V4+, pričom sa zameria predovšetkým na prehlbovanie už existujúcich partnerstiev.
Veľké medzinárodné podujatia na Slovensku, akými sú GLOBSEC alebo TATRASUMMIT, poskytnú predsedníctvu významný priestor na vrcholné stretnutia V4+.
Program informuje o plánovanom stretnutí premiérov V4+Nemecko aj V4+Francúzsko, ktoré majú byť na jeseň.
Ministri zahraničných vecí sa stretnú s kolegami zo západného Balkánu na jar 2019, na jeseň ich čakajú partneri z krajín Východného partnerstva.
Predsedovia vlád by sa mali počas nášho predsedníctva stretnúť aj s premiérom Izraela či Japonska. Ministrov obrany čaká spoločné stretnutie na jeseň aj na jar.
Vláda rokovala aj o:
- Vláda schválila návrh delegácie budúcotýždňovej Európskej rady v Bruseli, kde bude Slovensko zastupovať premiér Peter Pellegrini.
- Na rozvojovú spoluprácu (ODA) dalo Slovensko vlani takmer sto miliónov eur, presne 99,49 milióna. V roku 2016 to bolo 95,6 milióna eur, ide teda o štvorpercentný nárast. Vyplýva to zo správy o oficiálnej rozvojovej spolupráci za rok 2017, ktorú schválila vláda.
- Vláda rozhodla o stiahnutí kandidatúry Ivana Rumanu na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu Európskej únie a zároveň navrhla Súdnej rade, aby zvolila nového kandidáta.
- Ministerstvo zahraničných vecí poskytne od budúceho volebného obdobia priestory na štátnu reprezentáciu a primerane vybavené byty pre troch najvyšších ústavných činiteľov. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila vláda.