BRATISLAVA. Generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) by nemala voliť Národná rada SR, ale nový osobitný orgán - zbor voliteľov. Do funkcie by ho menovala Rada RTVS.
Navrhujú to poslanci Martin Poliačik (nezaradený) a Marek Maďarič (Smer) v novele zákona o RTVS. O právnej norme diskutuje plénum v úvode ôsmeho rokovacieho dňa 33. schôdze NR SR.
"Cieľom je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa RTVS, a to zmenou mechanizmu voľby generálneho riaditeľa a presunom kompetencie odvolávať generálneho riaditeľa z Národnej rady na Radu RTVS," píšu v spoločnom návrhu poslanci.
Keďže parlament je politický orgán, podľa predkladateľov nemožno úplne vylúčiť politické vplyvy v procese voľby.
Preto by mal šéfa RTVS podľa poslancov vyberať nezávislý orgán, ktorý bude brať do úvahy kvalitu a profesionalitu kandidátov a ich projektov i ďalšie stanovené kritériá. Takým orgánom by mal byť zbor voliteľov.
Farkašovský návrh nepodporí
Problémom RTVS podľa Karola Farkašovského z SNS nie je proces voľby generálneho riaditeľa tejto inštitúcie, ale sú to kritériá na osobnosť šéfa RTVS. To podľa Farkašovského návrh Maďariča a Poliačika nerieši.
"Preto novelu nepodporím a nepodporí ju ani SNS. Návrhu chýba viac znalostí z praxe, viac skúseností z mediálneho života a zo samotného fungovania rozhlasu a televízie. Nestačí riešiť problém politickosti a apolitickosti, nestačí riešiť problém voľby. Neviem si predstaviť, ako sa dá garantovať akási apolitická sterilita. Veci spolu súvisia omnoho viac, ako si to človek v prvoplánovom vnímaní uvedomuje," uviedol s tým, že praktická realizácia novely by priniesla viac problémov ako úžitku.
Podľa jeho slov navrhovatelia chcú vylúčiť akékoľvek politické vplyvy pri voľbe riaditeľa RTVS, čo vyzerá šťavnato.
"Autori novely navrhujú, aby šéfa RTVS nevolil parlament ale volitelia a vymenovala ho Rada RTVS. Členovia Rady RTVS sú ale volení parlamentom, teda politicky. To autorom neprekáža? Radu RTVS totiž povyšujú na oprávnenú odvolať generálneho riaditeľa," upozornil Farkašovský.
Aj personálne zloženie zboru voliteľov má garantovať apolitickosť voľby. "Majú tam byť traja riaditelia kultúrnych fondov, pričom všetky tri sú financované zo štátneho rozpočtu a fondy skladajú účty parlamentu. Je teda dosť ťažké hovoriť o apolitickosti vedenia týchto fondov. Aj zástupcovia cirkvi, športu a verejnej správy v zbore voliteľov sú zo sfér, ktoré sú financované štátom. Je možné oddeliť politiku od školstva, cirkvi a verejnej správy? Ak, tak len v abstraktnej rovine," myslí si.
Farkašovský sa preto domnieva, že skôr, ako spôsob voľby, je potrebné sprísniť kritériá na uchádzačov o tento post. "Ak je to zrelý profesionál, líder, ktorý dokáže nadchnúť a stmeliť svoj tím, vie, čo znamená verejnoprávnosť, taký generálny riaditeľ bude mať rešpekt, úctu a ustojí akýkoľvek tlak či ovplyvňovanie politikov," dodal.
Maďarič Farkašovského upozornil, že ich návrh nie je len o voľbe. Na margo Rady RTVS však poznamenal, že je to najvyšší kontrolný orgán, preto navrhuje vrátiť jej kompetenciu odvolávať generálneho riaditeľa.
"Ale hlavným dôvodom nie sú technické problémy voľby, ale dôležitosť verejnoprávnych médií. Preto prichádzame s niečím, čo dá verejnoprávnym médiám váhu a nezávislosť. Ak by tu bola vysoká politická kultúra, bol by tu v parlamente zvolený nezávislý kandidát, ale tento stav umožňuje zvoliť aj politického kandidáta," povedal.
Aj Poliačik tvrdí, že ich návrh zvýši kvalitu verejnoprávnej služby a nie je politický, ale rýdzo odborný. "Aj predkladatelia sú jeden z koalície a jeden z opozície. Verím, že sa nájde podpora a ďalší šéf RTVS bude volený už po podľa nových pravidiel," odkázal.
Kaščáková si myslí, že sa chcú zviditeľniť
Renáte Kaščákovej (SaS) sa však nezdá, že s návrhom prichádza Maďarič až teraz ako radový poslanec, keďže bol roky ministrom kultúry.
"Odpoveďou na to je, že za čias nástupu ich nominanta Václava Miku na to nebol dôvod. Spôsob voľby vtedy nemali dôvod meniť. V poriadku tiež bolo, že parlament, v ktorom mal Smer väčšinu, mohol odvolať predchádzajúcu riaditeľku. Smeru vtedy neprekážalo, že to robí parlament. Prekáža to až dnes, kedy je potrebné zbaviť sa nepohodlného nominanta. Preto za tým vidím len snahu o zviditeľnenie čudného tandemu Maďarič-Poliačik. Jaroslav Rezník je problém, ale zodpovednosť za neho nesie celá koalícia," dodala Kaščáková, ktorá za podstatnejšiu ako voľbu riaditeľa považuje otázku financovania RTVS.
Číž vidí politický záujem
Koaličný poslanec Miroslav Číž (Smer) v rozprave odmietol devalváciu politikov tvrdením, že ak o niečom rozhodujú, je to automaticky zle.
Číž zároveň na adresu svojho straníckeho kolegu Maďariča uviedol, že na poslaneckom klube Smeru sa o tomto návrhu nehovorilo a nikto nežiadal klub o podporu. "Zároveň, ako by sa asi ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer) tvárila, ak by sme za to hlasovali?" pýtal sa Číž.
Na adresu Poliačika zase povedal, že za jeho konaním je čisto politický záujem. "Keď ste v roku 2010 získali moc, úplne ste rozbili systém. Zlúčili ste televíziu a rozhlas, aby ste mohli odvolať riaditeľa. Konali ste číro politicky," konštatoval.
Maďarič vo faktickej poznámke Čížovi odkázal, že má dar urobiť zúrivý konflikt aj pri návrhu, ktorý bol predložený ako odborný.
"Tento návrh bol pôvodne vládny a prešiel pripomienkovým konaním aj cez Legislatívnu radu vlády bez zásadných pripomienok. A bol posunutý na rokovanie vlády. Teda ja sa pýtam, prečo to ministerka nepredkladá? Nemyslím si, že by mala byť zaskočená. Ak sa od toho dištancuje, treba to verejne povedať," odporučil.
Ján Budaj (OĽaNO) si myslí, že RTVS sa síce tu i tam politicky zneužíva, ale takéto médiá už podľa jeho slov nemajú monopol na informácie, ako to bolo v 90. rokoch.
"Táto novela ide dobrým smerom, ale nemieri do čierneho. Kľúčové je odstrániť z RTVS korupčné prostredie, stransparentniť externé zmluvy a presadiť, aby koncesionári za svoje peniaze dostávali kvalitu a verejnú službu," apeloval. Budaj sa zároveň domnieva, že ľudia hľadajú nové médiá, ak RTVS personálne kolabuje, a zanikla tam investigatíva. Istotu, že sa znovu objaví tak, ako bolo sľúbené, nemá podľa neho nikto.
Zástupcu majú mať aj zamestnanci RTVS
Zbor voliteľov by mal mať 12 členov a mal by sa ustanovovať nanovo zakaždým, keď generálnemu riaditeľovi skončí výkon funkcie.
Osobnosti vyzývajú RTVS na boj proti šíreniu konšpirácií Čítajte "Personálne zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo jeho apolitickosť a súčasne aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania," uvádzajú poslanci.
V zbore by mali byť riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Svoje zastúpenie by mala mať aj novinárska obec, akademická obec (prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkvi (prostredníctvom zástupcu cirkví a náboženských spoločností), šport (prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce Slovenska (prostredníctvom predsedu ZMOS-u), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím.
Zástupcu v zbore voliteľov majú mať aj zamestnanci RTVS. Členovia by si mali vybrať svojho predsedu.
Zvoleného kandidáta na šéfa RTVS by mala podľa návrhu do funkcie vymenovať Rada RTVS. Tá má mať po novom aj právomoc generálneho riaditeľa odvolávať.
"Ak Národná rada nebude generálneho riaditeľa voliť, nemala by mať možnosť ho ani odvolávať. Dôvodom takéhoto návrhu je snaha o odpolitizovanie nielen procesu voľby, ale aj procesu prípadného odvolávania generálneho riaditeľa, ktoré majú byť zverené do rúk odborným orgánom," vysvetľujú poslanci.
Ich návrh popisuje aj proces samotného výberu šéfa RTVS. "Tak ako doteraz bude kandidát prezentovať svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS na verejnom vypočutí, ktoré bude vysielané naživo," približujú poslanci. Po prezentácii projektu by mal kandidát odpovedať na otázky zboru voliteľov.
Hlasovať budú len dopoludnia
Popoludní bude nasledovať pravidelná štvrtková Hodina otázok. Premiér Peter Pellegrini (Smer) bude v rámci svojej pätnásťminútovky odpovedať na otázku Juraja Kolesára (ĽSNS), ktorého zaujíma, čo bude prioritou vlády počas predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme 1. júla. Ján Kvorka (Smer) sa zase pýta, aké ciele má tzv. digitálna koalícia v oblasti IT, ktorej stretnutia sa Pellegrini zúčastnil.
Poslanci sa na grémiu ešte v stredu (20.6.) dohodli, že vo štvrtok sa bude o prerokovaných bodoch hlasovať len o 11. hodine a podvečerné hlasovanie sa vynechá.
Bez hlasovania bude aj piatok (22.6.), pričom rokovanie sa v prípade potreby predĺži až do 16. hodiny. Posledné hlasovanie tak má prísť na rad až v pondelok (25.6.).
Z rokovania parlamentu:
Poslanci Národnej rady SR za hnutie OĽaNO neuspeli s návrhom rozšíriť okruh osôb a pracovných činností, na výkon ktorých je možné požiadať o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Plénum Národnej rady SR vo štvrtok neposunulo do druhého čítania návrh novely zákona o službách zamestnanosti. "Zámerom predloženého návrhu zákona je možnosť poskytnutia príspevku na činnosť pracovného asistenta aj pre ťažko zdravotne postihnutého umelca, športovca či ťažko zdravotne postihnutého verejného funkcionára,“ uviedli v predkladacej správe poslanci za hnutie OĽaNO.
Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) neuspelo ani s novelou zákona o lesoch, parlament ju neposunul do druhého čítania. Novelou chcelo hnutie zadefinovať pojem kalamita, zmeniť financovanie lesných hospodárov a presadiť, aby všade v lese, kde je to možné, platil výberkový spôsob hospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva SR túto novelu neodporučilo podporiť, pretože je podľa neho v praxi nerealizovateľná. Ministerstvo však chce v krátkom čase predstaviť vlastný návrh novely zákona o lesoch, ktorý už pripravuje.
Samoobslužný predaj pyrotechnických výrobkov bude zakázaný. Vyplýva to z pozmeňovacieho návrhu k novele zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii, ktorý v pléne parlamentu predložil poslanec za Most-Híd Peter Antal. Poslanci by mali o schválení návrhu novely zákona hlasovať v pondelok. Z návrhu vyplýva, že zaplatenie za tieto výrobky musí nasledovať bezprostredne po ich odovzdaní spotrebiteľovi. Antal upozornil, že bežne sa stáva, že pyrotechnické výrobky sú voľne vyložené v predajni bez toho, aby bola priamo na mieste osoba, ktorá je zo zákona povinná poskytnúť poučenie a vysvetlenie. Písomná informácia pri danom tovare podľa predkladateľov takýto nedostatok nenahradí. Preto do zákona dopĺňajú, že samoobslužný predaj pyrotechniky je zakázaný a zaplatenie nasleduje bezprostredne po tom, ako tovar predávajúci odovzdá spotrebiteľovi. Po zakúpení je za spôsobené škody zodpovedný kupujúci.
Niektoré filmy, ktoré boli pred rokom 1989 zaradené medzi tzv. trezorové a sú súčasťou archívu RTVS, nie sú verejnosti prístupné. Dôvodom je, že doteraz nemajú vysporiadané autorské práva na verejné šírenie. Počas parlamentnej Hodiny otázok to priznala ministerka kultúry Ľubica Laššáková. Na trezorové filmy, ktoré doposiaľ verejnosť nevidela, sa jej pýtal poslanec Juraj Kolesár (ĽSNS). Ako príklad takýchto snímok uviedol film Stanislava Párnického Strecha úniku (1971) či seriál Fanatici od režiséra Ľubomíra Vajdičku.
Parlament diskutoval okrem iného aj o novele zákona o sociálnom poistení z dielne hnutia OĽaNO. Hlavným cieľom návrhu je prostredníctvom benefitu zníženia dôchodkového veku v trvaní najviac jeden rok oceniť všetkých poistencov, ktorí sa podieľali na starostlivosti o dieťa, ktoré (úspešne) ukončilo strednú školu. "Možnosť zníženia dôchodkového veku o jeden rok za každé dieťa si budú uplatňovať najmä ženy - poistenkyne, ktoré dieťa porodili, ak sa oň starali do dosiahnutia jeho dospelosti a ak dieťa (úspešne) ukončilo strednú školu," píše sa v materiáli.
Poslanci tiež prerokovali novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Cieľom návrhu zákona je jednoznačne upraviť výmenu údajov a informácií medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. A to tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukázania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde a preukázania plnenia záväzkov vyplývajúcich z takéhoto vzťahu (napr. úhrada nájomného) ako podmienok na získanie podpory poskytovanej touto agentúrou.
Poslanci NR SR ukončili rokovanie ôsmeho dňa 33. schôdze parlamentu zlúčenou rozpravou k návrhu novely Zákona o rokovacom poriadku NR SR a návrhu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady SR za OĽaNO navrhujú možnosť zriadenia dočasného vyšetrovacieho parlamentného výboru. "Cieľom návrhu je posilnenie kontrolnej funkcie Národnej rady Slovenskej republiky a jej orgánov spočívajúcej v možnosti zriadenia dočasného vyšetrovacieho výboru, ktorého úlohou je vyšetrenie vecí verejného záujmu," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe k návrhu novely.
