Je piatok dve hodiny poobede a 55-ročná Jarmila sa prišla prihlásiť do autoškoly. Na kamión. V Poprade. Poznali ju veľmi dobre. V minulosti tam už bola so synom aj manželom.
„No čo, pani Pristašová, už prišiel rad aj na vás?“ zavtipkoval inštruktor.
„Áno,“ odpovedala a on sa ďalej venoval svojej práci. Neveril jej. Keď sa ani po chvíli nerozhovorila, spýtal sa jej znovu.
„Tak teda čo potrebujete?“
„Veď hovorím. Prišla som si po prihlášku, lebo si chcem spraviť vodičský na kamión,“ zopakovala.
„Isto?“ uistil sa.
Isto. Myslela to tak vážne, že si dala jazdu hneď na ďalší deň ráno na ôsmu, aby si to nestihla rozmyslieť.
Jej nápadu sa čudovala aj rodina a pochopenie musela dlhšie hľadať aj v okolí. Vraj, čo vymýšľa a či jej nestačí, že doma dvíha činky a počúva Eminema. Podľa viacerých už ženy v jej veku doma len pozerajú seriály a oddychujú. No ona sa v päťdesiatpäťke posadila za volant kamióna a stala sa najstaršou kamionistkou na Slovensku.
To však nie je všetko. Jarmila Pajpachová sa v šesťdesiatke tretíkrát vydala a zobrala si o trinásť rokov mladšieho partnera. Obaja jazdia v kamióne po celej Európe, pritom neovládajú žiadny cudzí jazyk. Všetko potrebné sa vraj naučia v krízových situáciách a na trapasoch.
Ženy sú k autám zodpovednejšie
Jarmila mala k motorizmu blízko od detstva. Na motorke jazdila už ako trinásťročná, keď sa otec opil v krčme a nevládal na nej odísť domov. Musela po ňu skočiť ona. Najprv ju len tlačila, no potom poprosila bratanca, aby ju naučil jazdiť. Zvládla to bez zaváhania. Možno to mala v krvi. Jej mama bola vodičkou električky v Liberci a neskôr sa kamionistami stali aj synovia.
Jej samej sa však kamión dlho javil nereálny. Na deti bola sama, a tak robila hocičo, len aby ich uživila. Dojila kravy, kŕmila teľce, montovala elektrické rúby, bola pokladníčkou, zdravotnou sestrou a robila aj v skladoch. Prácu kamionistky si nemohla dovoliť, pretože musela byť každý večer doma pri deťoch. Odhodlala sa až po neúspešnom pokuse o odchod do predčasného dôchodku.
