BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady (NR) SR vyčerpali celý program 33. schôdze, trvalo im to deväť dní.
O väčšine už rozhodli, posledné prerokované body odhlasujú v pondelok (25.6.) popoludní.
Tým schôdzu ukončia a odídu na prázdniny. Do lavíc by sa podľa plánu mali vrátiť až v septembri.
Na rozhodnutie na júnovej schôdzi čakajú dve správy, ktoré v piatok ako posledné prerokovali, ide o správy o vlaňajšej činnosti Slovenského pozemkového fondu a Ústavu pamäti národa.
Na definitívny verdikt čakajú aj návrhy Mosta-Híd o obmedzení používania zábavnej pyrotechniky a novela zákona o vlastníctve bytov, ako aj koalično-opozičný návrh na zmenu voľby šéfa RTVS.
Poslanci majú hlasovať tiež o zavedení pamätných dní pripomínajúcich okupáciu či o návrhu, aby v parlamente mohli zriadiť dočasný vyšetrovací výbor, ktorého úlohou by bolo vyšetrovanie vecí verejného záujmu.
Neodborné riadenie Ústavu pamäti národa
Vo výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2017 sa uvádza, že inštitúcia hospodárila vlani po úpravách rozpočtu s viac ako 1,6 milióna eur. Ku koncu roka 2017 bola reálna hodnota majetku inštitúcie 31.859 eur.
Ústav pamäti národa naďalej nemal vlastnú budovu a jeho činnosť ovplyvnili aj problémy v riadení ústavu.
Správa konštatuje, že na vlaňajšej činnosti sa odrazilo "neodborné riadenie štatutárom Ondrejom Krajňákom, ako aj odchod viacerých odborných zamestnancov".
Nedostal vlastnú budovu
Ústav si však plnil svoje zákonné úlohy, a to napriek tomu, že ani po takmer 15 rokoch od vzniku ústavu nemá k dispozícii od štátu vlastnú budovu. Podľa zákona ju mal dostať.
"Ústav tak aj naďalej sídlil na dvoch miestach, v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo sťažovalo prácu a vytváralo finančné náklady," konštatuje správa.
Ústav pamäti národa ocenil rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Babiš Čítajte Poukazuje aj na činnosť pracovníkov ÚPN, ktorí pracovali na dlhodobých projektoch na rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa napríklad vedeckému výskumu, dokumentácii činnosti Štátnej bezpečnosti či sprístupňovaní dokumentov z činnosti represívnych zložiek.
ÚPN v roku 2017 samostatne alebo v spolupráci s inými inštitúciami zorganizoval šesť konferencií a seminárov, spracoval jedno propagačné video o svojej činnosti.
"Nakrútil alebo nahral 36 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody, podieľal sa na vydaní ôsmich knižných publikácií, ktoré boli prezentované verejnosti," menuje správa.
Ústav pamäti národa pripravil aj 16 diskusných večerov a 71 prednášok v školách.
Ústav prijímal aj návštevníkov. V rámci exkurzií prijal vlani viac ako 200 návštevníkov a obslúžil 440 bádateľských návštev.
"Pracovníci ústavu mali 19 vystúpení na vedeckých konferenciách a seminároch a 62 publikačných výstupov v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií," vypočítava ďalej správa.
Ústav pamäti národa tiež spolupracoval s organizáciami politických väzňov a zúčastňoval sa na pietnych a spomienkových podujatiach.
