BRATISLAVA. Investujú, platia za energiu, niekedy aj mzdy, pred ľuďmi aj úradmi sa často skrývajú a potom zhrabnú zisk. Hoci sa farmy na ťažbu virtuálnych mien správajú ako firmy, často vyzerajú len ako garáže plné počítačov.
Podnikateľom v tejto oblasti chýbajú jasné pravidlá. Na virtuálnych menách pritom zarábajú aj slovenskí politici a od začiatku roka ich legislatívne riešil aj minister financií Peter Kažimír zo Smeru.
Virtuálne meny alebo kryptomeny sú elektronickou náhradou za bežné peniaze. Viaceré fungujú ako virtuálne zlato, ktoré najskôr treba v počítači „vyťažiť“ a potom sa používa ako platidlo. Najznámejšou je bitcoin.
Rattaj postavil pevnosť budúcnosti, využíva ju štát aj kryptomeny Čítajte Ťažba kryptomien súvisí s ich presunmi medzi používateľmi. Aby bol obchod v kryptomene potvrdený, musia počítače zapojené do celej siete riešiť zložité matematické operácie. Odmenou pre človeka, ktorý svoj počítač do tejto siete zapojil, sú nové vygenerované jednotky danej kryptomeny.
Na náročné výpočtové operácie ťažiari potrebujú výkonné počítače a grafické karty. Na ich prevádzku aj chladenie sa spotrebuje veľké množstvo energie, a preto ťažba „virtuálneho zlata“ stojí peniaze aj v reálnom svete. Vyťažiť významné množstvo kryptomeny napríklad doma v obývačke by trvalo pridlho, a preto po svete vznikajú haly plné počítačov určených na ťažbu.
Na Slovensku je možno desať veľkých fariem s množstvom výpočtovej techniky a desiatky menších domácich fariem, ktoré často fungujú neoficiálne, tvrdí finančník Igor Rattaj, ktorý podniká aj v tejto oblasti.
Ťažiarom v Bratislave oficiálne prenajíma priestory, kam môžu priniesť svoju techniku. „Neviem, ako si to účtujú veľké farmy. Tí, ktorí to robia v garáži, fungujú podľa mňa nelegálne,“ povedal Rattaj.
Ťažiari sa skrývajú
Väčšina oslovených, ktorí podnikajú v tejto oblasti, o ťažbe kryptomien nechce hovoriť. Aj preto, že sa boja, aby ich nezabezpečené farmy neobjavili zlodeji, ktorí im ukradnú techniku.
