BRATISLAVA. Prezident Slovenskej republiky podpísal zákon, ktorým sa zmení systém navyšovania výsluhových dôchodkov pre bývalých policajtov či vojakov. Tie budú valorizované od 1. júla tohto roka o pevnú sumu 0,60 eura za každý odpracovaný rok.
Uvádza sa to v schválenej novele zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Invalidný výsluhový dôchodok sa podľa novely zvýši o pevnú sumu 15 eur a rovnako tak aj vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok.
Novela má nadobudnúť účinnosť 30. júna tohto roka. Odhaduje sa, že zvýšenie sa v rokoch 2018 až 2021 má týkať približne 46-tisíc osôb.
Okrem výsluhových dôchodkov schválil prezident Kiska aj novelu zákona o azyle z dielne Ministerstva vnútra SR. Jej znenie nanovo ustanovuje predlžovanie lehoty na rozhodovanie v konaní o azyle, rozširuje dôvody na zánik azylu a tiež rozširuje dôvody na zánik doplnkovej ochrany.
Ustanovuje taktiež nový dôvod na prerušenie konania o udelenie azylu a v súvislosti s definíciou žiadateľa spresňuje relevantné ustanovenia upravujúce práva, povinnosti alebo iné kritériá tak, aby boli viazané na trvanie statusu žiadateľa a nie na trvanie, respektíve skončenie konania o azyle.
Žiadateľovi, ktorý odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, rezort podľa novely neposkytne takzvanú doplnkovú ochranu, pokiaľ nehrozí, že by bol v prípade návratu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.
Dôvodom na odmietnutie je tiež to, že žiadateľ pred vstupom na územie SR spáchal iný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov a krajinu pôvodu opustil len preto, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.
Žiadateľ je podľa novely do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu tiež oprávnený zdržiavať sa na území SR. Naopak, nie je oprávnený zdržiavať sa na území SR, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti takúto žiadosť zamietlo. Novela nadobudne platnosť od 20. júla tohto roka.
Kiska odobril svojím podpisom aj novelu zákona o uzatváraní skládok odpadov, ktoré by tak malo mať v praxi jasnejšie pravidlá. Vyplýva to z parlamentom schváleného návrhu novely zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorú vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR. Novela zároveň zavádza novú možnosť uložiť pokutu až do 150-tisíc eur, ak prevádzkovateľ nerešpektuje výzvu Slovenskej inšpekcie životného prostredia a nepodá žiadosť o adekvátne povolenie.
Prezident podpísal aj návrh novely zákona o ovzduší, ktorej cieľom je znižovať emisie znečisťujúcich látok.
Rezort životného prostredia berie podľa jeho šéfa Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) boj proti skládkam veľmi vážne. „Preto meníme odpadovú politiku tak, aby sa oplatilo triediť a recyklovať, plánujeme zvyšovať skládkovné a zároveň podľa súčasného nastavenia nové skládky na takzvanej zelenej lúke už na Slovensku vznikať nebudú. Touto novelou odstraňujeme bariéry pri uzatváraní a rekultivácii skládok,“ uviedol minister životného prostredia k navrhovaným zmenám.
Nová legislatíva o prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia podľa MŽP reaguje na skúsenosti pri uzatváraní skládok odpadu alebo ich častí, kde envirorezort ťahá za kratší koniec. Reaguje napríklad na reálne situácie, keď niektorí prevádzkovatelia skládok síce odpad ďalej nenavážajú, no neplnia si povinnosť na vlastné náklady skládku definitívne uzavrieť a rekultivovať, pričom ako dôvod uvádzajú, že nemajú vysporiadané vlastnícke práva k pozemkom pod skládkou. Novela zavádza mechanizmus ako skládku uzavrieť a rekultivovať aj napriek tejto prekážke.
Úprava zákona zároveň uvádza nový správny delikt. V prípade, že prevádzkovateľ skládky nepodá žiadosť o integrované povolenie ani napriek výzve Slovenskej inšpekcie životného prostredia, hrozí mu pokuta až do výšky 150-tisíc eur. Práve integrované povolenie zaisťuje všestranné posúdenie vplyvov na celé životné prostredie. Teda berú sa do úvahy vplyvy nielen na pôdu, ale aj vodu, ovzdušie či ďalšie oblasti.
