BRATISLAVA. Návrh na obmedzenie možností, keď môže žena podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, ktorý opätovne predložili poslanci ĽSNS, sa napokon na septembrovú schôdzu pléna nedostane.
V pondelok o tom rozhodol predseda parlamentu Andrej Danko s odvolaním sa na závery Ústavnoprávneho výboru NR SR.
Ten skonštatoval, že návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva nebol poslancami ĽSNS podaný v súlade s rokovacím poriadkom.
Novela bola na programe júnovej schôdze, snemovňa však na návrh Juraja Blanára zo strany Smer-SD rozhodla, že o zákone ďalej rokovať nebude, o návrhu ako takom sa teda nehlasovalo.
Podľa ústavnoprávneho výboru je to však rovnaká situácia, ako keby parlament novelu hlasovaním odmietol posunúť do ďalšieho legislatívneho procesu, a teda opätovne možno návrh predložiť až po uplynutí šiestich mesiacov, čiže najskôr v decembri.
Kotlebovci chcú presadiť, aby potraty boli možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu. Treťou možnosťou má byť, ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu.
Súčasné ustanovenie, ktoré dovoľuje interrupcie do 12. týždňa tehotenstva, chcú zo zákona vypustiť. Zároveň tam chcú doplniť pravidlo, že cudzinkám bude možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva len v prípade ohrozenia ich života a s ich súhlasom.
Zákon o interupciách
Viacerí poslanci už avizovali, že sa tejto téme chcú venovať. Podľa podpredsedu Smeru Juraja Blanára je medzi poslaneckými klubmi snaha nájsť dohodu na zmene pravidiel.
On sám mieni presadzovať ústavnú úpravu zákona. Zároveň zdôrazňuje potrebu podať pomocnú ruku tehotným ženám, aby donosili dieťa a dali ho na adopciu. Budúci adoptívni rodičia by podľa Blanára mohli napríklad matkám platiť náklady súvisiace s tehotenstvom.
Predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd Tibor Bastrnák, ktorý je zároveň gynekológ, chce presviedčať kolegov v strane aj koalícii, aby pri tejto téme počúvali najmä odborníkov a ženské organizácie.
Na nápady, ktoré už odzneli v médiách, Bastrnák reaguje tým, že debatovať sa dá o čomkoľvek. "Ale toto je taká vec, pri ktorej platí, že čím menej politiky do nej vstúpi, tým lepšie," uzavrel.
Opozičná novela o biomase do druhého čítania
Dvadsiatka opozičných poslancov uspela s návrhom, ktorý má zabrániť tomu, aby sa na Slovensku spaľovalo ako biomasa kvalitné drevo.
Plénum parlamentu totiž posunulo pri pondelkovom hlasovaní do druhého čítania návrh novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, v ktorom zákonodarcovia navrhli presnejšiu definíciu toho, čo je a čo nie je biomasa.
"Chceme dosiahnuť to, aby biomasou bola naozaj biomasa, a nie zdravé stromy," odôvodňoval návrh jeden z jeho predkladateľov, poslanec Ján Budaj (OĽaNO).
Pretože potom podľa jeho slov padá na Slovensku jeden strom za druhým. Pripomenul, že Slovensko je zelenou krajinou, ale les sa zmenšuje.
Opoziční poslanci navrhujú v novele spresnenie definície biomasy pre potreby tohto zákona tak, aby boli zrušené dotácie na spaľovanie dreva v biomasových zariadeniach, ale zachovali sa dotácie na výrobu energie z dreva pochádzajúceho z energetických odpadov a dotácie na výrobu energie z dreva, ktoré je odpadom z drevospracujúceho priemyslu.
Ich návrh podporili aj ochranárske združenia.
"Drobná zmena v zákone môže ochrániť naše lesy pred spálením v elektrárni," vyzvala poslankyňa SaS Anna Zemanová.
Lesy majú podľa jej slov oveľa dôležitejšiu úlohu, ako skončiť v tzv. ekologickej výrobe elektriny.
Petíciu za zrušenie dotácií na spaľovanie dreva "Stop Biomasaker" už podľa liberálov podpísalo viac ako 38.000 občanov.
"Musí skončiť možnosť, aby výrobcovia elektriny z biomasy spaľovali vo svojich zariadeniach zdravé drevo a štát im ešte za to aj platil," doplnila poslankyňa.
K výzve z petície sa pridal aj Slovenský ochranársky snem.
"Pripájame sa k výzve z petície občanov a občianok SR na zastavenie škodlivých a neadresných dotácií na spaľovanie dreva a s tým súvisiacej devastácie prírody a krajiny," uviedli ochranári v pondelkovom stanovisku.
Prázdniny do 11. septembra
Najbližšia riadna schôdza sa začne 11. septembra.
Celkovo majú poslanci naplánované v tomto roku ešte tri riadne zasadnutia. To septembrové má trvať 12 dní. Ďalšia schôdza začína 16. októbra a trvať by mala 11 dní. Začiatok posledného rokovania pléna v roku 2018 je naplánovaný na 27 novembra, plán je, že potrvá 12 rokovacích dní.
Mimo harmonogramu, ktoré odobrilo grémium ešte minulý rok, sa môžu vyskytnúť aj mimoriadne schôdze. Tie môže napríklad svojimi podpismi iniciovať 30 poslancov. Okrem pléna zasadajú členovia snemovne aj vo výboroch.
Z rokovania parlamentu:
- OĽaNO neuspelo v parlamente v prvom čítaní s novelou zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Podstata neschválenej novely spočívala v tom, aby bolo pri dotáciách v poľnohospodárstve postavené vlastnícke právo k pôde nad užívacím.
- Zaradenie dvoch pamätných dní – 21. augusta, Dňa obetí okupácie Československa v roku 1968, a 21. júna, Dňa odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Československa v roku 1991 poslanci nepodporili. Návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch predkladali poslanci OĽaNO. Túto zmenu navrhovali, lebo týmito dvoma dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Československa.
Zábavná pyrotechnika kategórie F2 a F3 sa bude môcť používať iba počas osláv Nového roka. Počíta s tým novela zákona o výbušninách z dielne poslancov Mosta-Híd, ktorú parlament schválil 93 hlasmi. Právna norma tiež zakazuje samoobslužný predaj zábavnej pyrotechniky.
O novele zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov z dielne poslancov Mosta-Híd Petra Antala a Edity Pfundtner sa bude hlasovať až na nasledujúcej schôdzi v septembri tohto roku. Cieľom návrhu je zjednodušenie a sprehľadnenie právnej úpravy rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj odstránenie niektorých výkladových problémov súvisiacich so správou bytového domu oboma zákonnými formami, teda správcom a spoločenstvom vlastníkov.
Spôsob voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) sa nemení. Plénum odmietlo novelu zákona o RTVS z dielne poslancov Martina Poliačika (nezaradený) a Mareka Maďariča (Smer-SD). Zákonodarcovia navrhovali, aby šéfa RTVS po novom nevolil parlament, ale nový osobitný orgán - zbor voliteľov. Do funkcie mala zvoleného kandidáta menovať Rada RTVS.
Možnosť zriadenia dočasného vyšetrovacieho parlamentného výboru poslanci nepodporili. S myšlienkou prišlo hnutie OĽaNO, ktoré predložilo návrh novely zákona o rokovacom poriadku NR SR ako i ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Cieľom návrhu zákona bolo preto posilnenie kontrolnej funkcie NR SR a jej orgánov spočívajúcej v možnosti zriadenia dočasného vyšetrovacieho výboru, ktorého úlohou by bolo vyšetrenie vecí verejného záujmu. Podobné inštitúty existujú vo viacerých krajinách sveta.
Detské jasle by už nemali po novom plniť podmienku debarierizácie ako im v súčasnosti nariaďuje platná legislatíva. Koaličné poslankyne Alena Bašistová (nezaradená), Magdaléna Kuciaňová (SNS) a Jana Vaľová (Smer-SD) to navrhujú v novele zákona o sociálnych službách, ktorú parlament posunul do druhého čítania. Novela by mala vstúpiť do platnosti od 1. novembra tohto roka.
Poslanci Ondrej Dostál, Milan Laurenčík, Peter Osuský (všetci z SaS) a nezaradený Martin Poliačik navrhovali zmeny v zákone o pohrebníctve. Predložili návrh novely tohto zákona, ktorým chcú vyriešiť aplikačné problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to delegovaním právomoci ustanoviť šírku ochranného pásma na všeobecne záväzné nariadenie obce. Poslanci ich návrh neposunuli do druhého čítania.
Dôchodkový vek sa na Slovensku nebude znižovať v závislosti od počtu vychovaných detí. Parlament odmietol novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorej tento krok navrhovalo opozičné hnutie OĽaNO. Novelu do parlamentu predložilo po tom, čo s návrhom na zastropovanie dôchodkového veku do Ústavy SR prišiel Smer-SD. Hlasovanie o ňom sa však preložilo na septembrovú schôdzu. Možnosť znižovať dôchodkový vek by si podľa návrhu OĽaNO mohli uplatňovať najmä ženy, a to za každé dieťa, ktoré vychovali a ktoré úspešne dosiahlo stredoškolské vzdelanie.
