BRATISLAVA. Terajšia dynamika vo vzájomných vzťahoch medzi Európskou úniou (EÚ) a Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) je obrovským krokom vpred a motiváciou do budúcnosti.
Je to logická odpoveď na súčasné bezpečnostné výzvy, ktoré si vyžadujú spoločné a koordinované konanie nás všetkých ako príspevok k mieru a našej bezpečnosti.
Zmysluplný model spolupráce EÚ a NATO
V pondelok to povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok v Luxemburgu na rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci k téme bezpečnosti a obrannej spolupráce. Informovali o tom z ministerstva zahraničných vecí.
“Slovenská republika podporuje úzku spoluprácu medzi EÚ a NATO. Je to zmysluplný model, ktorý prináša výsledky. Vojenskú mobilitu, spoluprácu v medzinárodných operáciách a zvyšovanie odolnosti proti hybridným hrozbám, ako súbežné projekty v oboch organizáciách, považujeme za priority s najväčším potenciálom," povedal Korčok počas diskusie, na ktorej sa zúčastnil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
"Veľkou príležitosťou na potvrdenie spolupráce medzi oboma organizáciami bude nadchádzajúci summit NATO, v tejto oblasti máme veľké očakávania,“ doplnil Korčok.
Zdôraznil, že Slovenská republika tiež podporuje aktivity zamerané na boj s hybridnými hrozbami, ktoré nemajú žiadne geografické hranice. Obe organizácie preto musia reagovať na tieto výzvy vo vzájomnej informovanosti.
Pomoc pre Jordánsko
Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa v samostatnom bode venovali aj situácii v Jordánsku, ktoré je neúmerne zaťažené prítomnosťou sýrskych utečencov. EÚ na to reaguje mobilizovaním dodatočných nástrojov finančnej aj materiálnej podpory.
Slovenská republika je v Jordánsku prítomná prostredníctvom podpory rozvojovo-humanitárnych projektov. V roku 2016 schválili projekt za 200-tisíc eur na podporu vzdelávania v oblastiach husto obývaných sýrskymi utečencami.

“Slovensko oceňuje a podporuje pozitívnu úlohu Jordánska a jeho príspevku k posilňovaniu stability v regióne, zvládania bezpečnostných výziev a významnej pomoci utečencom na svojom území," uviedol vo svojom vystúpení Ivan Korčok.
"Podporujeme ekonomickú a politickú pomoc Jordánsku, ako aj uvoľnenie ďalších 20 miliónov eur z prostriedkov EÚ na riešenie akútnych ekonomických problémov a transformácie hospodárstva tejto krajiny, ktorá je dnes domovom pre približne 1,3 milióna sýrskych utečencov a ročne na ich potreby vynakladá v prepočte takmer 1,5 miliardy eur, ktoré by inak mohli byť investované do rozvoja ekonomiky štátu,“ dodal Korčok.
Jordánsko je dlhodobo závislé na zahraničnej pomoci, v posledných rokoch sa však rozpočtová situácia ešte zhoršila pre konflikty v Sýrii a Iraku, tradičných exportných destináciách pre jordánske výrobky.
Ministri počas pracovného obeda diskutovali aj o situácii v Jemene a vypočuli si správu osobitného predstaviteľa Organizácie Spojených národov (OSN) pre Jemen Martina Griffithsa.
Popoludní sa venovali aktuálnej situácii v oblasti Afrického rohu a Červeného mora a zhodnotili pokrok v implementácii Globálnej stratégie EÚ.