BRATISLAVA . Otvorený list ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi odovzdali v utorok odborári z organizácie OZ KOVO Podpolianske strojárne, ktorí protestujú proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia na vykonávanie geologického prieskumu v oblasti Detva – Biely vrch pre spoločnosť Mining Gold zo Stupavy.
Nezmyselná povrchová baňa na zlato
“Zmena legislatívy by mala zabezpečiť už aj pri geologickom prieskume, aby boli účastníkmi konania aj samosprávy a vlastníci nehnuteľností.
„
Ako informoval predseda odborovej organizácie Stanislav Ľupták, listom chcú upozorniť na problémy, ktoré rozhodnutie envirorezortu prinieslo, ako aj navrhnúť riešenia situácie. Občania Detvy už dlhodobo protestujú proti zámeru ťažiť v tejto oblasti zlato.
„List je súhrnom problémov, s ktorými sa potýkame, to je najmä problematika dobývacieho priestoru a rozhodnutie MŽP z marca tohto roku o prieskumnom geologickom území,“ vyhlásil Ľupták.
Podľa jeho slov je „nezmysel rozmýšľať nad povrchovou baňou na zlato s hĺbkou 250 a priemerom 700 metrov tesne pri areáli strojární, v prírode, ktorá je určená na niečo iné“.
Mining Gold nemá kapacity
Asi 500 odborárov dnes na protest proti zámeru ťažiť pri Detve zlato nakrátko zablokovalo detviansky most. Protest pokračuje v Stupave pred sídlom spoločnosti Mining Gold.
„Táto spoločnosť má ambíciu robiť geologický prieskum, ale zároveň je v súdnom spore s Banským úradom a domáha sa určenia dobývacieho priestoru v bezprostrednej blízkosti areálu podľa pôvodného projektu,“ uviedol Ľupták.
Odborári z Detvy sa obávajú o strojárne, môže ich ohroziť ťažba Čítajte Dodal, že spoločnosť podľa neho nemá technické, personálne ani finančné kapacity na kvalitné vykonanie geologického prieskumu.
Firma Mining Gold je právnym nástupcom pôvodného žiadateľa o určenie dobývacieho priestoru zlata v lokalite Detva – Biely vrch, a to spoločnosti Eastern Mediterranean Resources.
Mining Gold žalobou zo septembra 2017 napadla rozhodnutie Obvodného banského úradu o zastavení konania o určenie dobývacieho priestoru.
No na základe následného rozhodnutia MŽP sa spoločnosť zo Stupavy stala na štyri roky držiteľom rozsiahleho prieskumného územia v Detve, pričom súčasťou tohto územia sa okrem iného stal aj celý areál Podpolianskych strojární Detva, kde pôsobí viac ako 50 firiem s takmer 2 000 zamestnancami.
Nutnosť zmeny legislatívy
Ľupták informoval, že detvianski odborári sa minulý týždeň stretli so Sólymosom a dohodli sa s ním na ďalšom postupe. V otvorenom liste preto navrhli aj určité legislatívne úpravy.
„Zmena legislatívy by mala zabezpečiť už aj pri geologickom prieskume, aby boli účastníkmi konania aj samosprávy a vlastníci nehnuteľností,“ vyhlásil s tým, že rozhodnutie o povolení geologického prieskumu dostali obce a vlastníci len na vedomie. Minister by mal podľa Ľuptáka do troch mesiacov odpovedať, či návrhy odborárov prijíma.
Hovorca Ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák uviedol, že na základe obáv odborárov si minister Solymos už vyžiadal spis z prvostupňového konania a v súčasnosti sa správnosť postupu preveruje.
Solymos nemôže ovplyvniť konanie
V prípade zistenia akýchkoľvek pochybností minister pristúpi k preskúmaniu samotného rozhodnutia.
Štát dostal ponuku na odkúpenie dokumentácie k uránovým vrtom Čítajte „Minister životného prostredia zo zákona nemôže vstupovať do prvostupňového konania štátnej geologickej správy. V rámci prvostupňového konania sa preto vyjadrovali len povinní účastníci, napríklad príslušný okresný úrad či obvodný banský úrad, ktorí vyjadrili súhlas,“ zdôraznil Ferenčák.
Zámer povrchovo ťažiť zlato pri Detve sa datuje už do roku 2011, keď vyťaženú rudu chceli spracovávať kontroverznou metódou kyanidového lúhovania. Táto metóda vtedy už bola zakázaná vo viacerých európskych krajinách.
V roku 2014 poslanci Národnej rady SR schválili novelu banského zákona, ktorá používanie nebezpečnej kyanidovej metódy zakázala úplne.
