Rozhovor o okupácii v auguste 1968
Peter Kerekes: V Rusku sa sanitke nikto neuhne. Život jedného človeka tam nemá cenu Čítajte Peter Kerekes už ako malý chlapec počúval úsmevné historky o okupácii, rozprávali sa pri rodinných stretnutiach. Jeho staručká prababka sa starostila, kde budú Rusi po dlhej ceste ubytovaní, jeho strýko sa skôr bál toho, že jej ukradnú bicykel ako v štyridsiatom piatom. A otec, ten šiel situáciu riešiť prakticky.
"Pracoval vtedy v košickej televízii ako režisér. Jeho kolegovia vytiahli 21. augusta kamery a šli do ulíc nakrúcať okupantov, on si to namieril do reštaurácie a dal si rezeň. Bál sa, že bude vojna a netušil, kedy sa zase raz dobre naje," hovorí.
Do našich kín práve vstúpil ako producent filmu Okupácia 1968. Nakrútili ho piati režiséri, všetci pochádzajú z krajín, ktoré nás okupovali. Peter Kerekes ich oslovil preto, aby sme 21. august po päťdesiatich rokoch uvideli inak ako doteraz.
Kde robia rodičia chyby
Psychologička: Dieťa je na piedestáli bôžika, podriaďuje sa mu celá rodina Čítajte Veľa rodičov dnes svoje deti tlačí do výkonov v učení, v športe, v súťažiach, dokonca z nich chcú mať géniov a tých, čo nezlyhávajú.
Nájdu sa aj takí, čo sa vo vlastnej rodine k deťom správajú, ako keby boli ich šéfovia.
"A iní im zase nechávajú príliš veľkú voľnosť a slobodu rozhodovania, bez kontroly a monitoringu," hovorí profesorka Eva Gajdošová z Fakulty psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.
Jej výskum ukazuje, že v súčasných rodinách dominuje rozmaznávajúci výchovný štýl.
Príbeh mačky miliardára
Lenivý ufrflanec odmietol schudnúť, stal sa kultom Čítajte Jeden sa pod maskou netopiera rozhodol bojovať so zločinom, druhý behá rýchlejšie ako vietor, iní bránia právo, vedia lietať, loziť po stenách či dvíhať tisíce kilogramov.
Vo svete komiksových hrdinov má každý nejakú superschopnosť. Až na jedného. Garfielda.
Neznáša pondelky a ranné vstávanie, je tučný, lenivý, uhundraný a stále hladný, v noci chodí vyjedať chladničku a na záchranu sveta vôbec nemyslí.
Napriek tomu sa stal jednou z najslávnejších kreslených postáv a dostal sa až do Guinnessovej knihy rekordov. Dôvod je jednoduchý.
Krásne fotky z Cesty hrdinov SNP
Ako bolí prechod po najdrsnejšej slovenskej magistrále Čítajte Meria 760 kilometrov a prejsť ju trvá takmer mesiac. Mnohí, ktorí sa o to pokúsili, zlyhali. Buď to nezvládli psychicky, alebo im len vypovedali chodidlá. Prejsť ju bez otlakov, zodraných bedier či boľavých pliec sa rovná zázraku.
Cesta hrdinov SNP je tým najextrémnejším, čo môžete v slovenskej turistike zažiť.
V júli 2016 sa o to pokúsil aj Matúš Lašan. Netušil, do čoho ide. Nič podobné predtým neprekonal. Mal nachodených zopár jednodňoviek, ibaže teraz nemal s kým ísť.
Cez facebook spoznal dvoch cudzích ľudí, ktorých nikdy predtým nevidel. Stretli až v prvý deň tridsaťdňového dobrodružstva.
Prečo je svet na papieri skreslený
Mapy nás klamú. Musia, inak by nemohli zobrazovať svet Čítajte Všimli ste si už, aké veľké je na bežných mapách Grónsko? Približne rovnako veľké ako celá Afrika. Skúste sa pozrieť na Aljašku. Asi sa zhodneme, že je väčšia ako južnejšie položené Mexiko, však?
Celé zle. V skutočnosti je Mexiko takmer 1,2-krát väčšie ako Aljaška. A Afrika je zas štrnásťkrát väčšia ako Grónsko.
Väčšina ľudí považuje mapy za spoľahlivý zdroj informácií, ktorý objektívne zobrazuje okolitý svet. Mapy nám ukážu, kde sa nachádzame. Ako sa máme dostať na iné miesta. Ako ďaleko sú od seba krajiny, kto s kým susedí, kde ležia moria.
Prečo teda bežné mapy sveta, vrátane tých, ktoré sa používajú pri vyučovaní v školách, tak veľmi skresľujú svet?
