BRATISLAVA. Výbor svetového dedičstva UNESCO na svojom 42. zasadnutí v Bahrajne vyzval Slovensko na čo najskoršie spresnenie hraníc a legislatívnu ochranu Karpatských bukových pralesov.
Ocenil však pokrok, ktorý už Slovensko dosiahlo, tvrdí Ministerstvo životného prostredia (MŽP).
Určenie hraníc komplikujú súkromné pozemky
Výbor sa zaoberal správou, ktorú Slovensko predložilo 1. februára 2018. Správu mu výbor uložil vypracovať na predchádzajúcom zasadnutí v Krakove.
Jej súčasťou mal byť aj návrh úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón. Ten Slovensko nepredložilo, ako dôvod uviedlo prebiehajúce rokovania s vlastníkmi pozemkov.
Pre envirorezort je spresnenie hraníc aj naďalej výzvou. Uznáva však, že jeho dokončenie umožní posilniť a zefektívniť ochranu prírodnej pamiatky.
Program starostlivosti o Poloniny
V správe tiež MŽP informovalo o krokoch, ktoré pre zachovanie lokality vykonalo za posledný rok.
Schválilo napríklad Program starostlivosti o Národný park Poloniny na roky 2017 - 2016 a rokovalo s množstvom štátnych aj neštátnych subjektov.
"Zabezpečenie najvyššieho stupňa ochrany lokality je nesmierne dôležité. Nielen pre zachovanie samotnej značky UNESCO, ale pre zachovanie práve vzácneho územia," vyhlásil v tejto súvislosti minister životného prostredia László Sólymos. .
Podčiarkol tiež nevyhnutnosť nadrezortného prístupu a spolupráce so všetkými dotknutými subjektmi.
Výbor rozhoduje, či vyradí bukové pralesy zo zoznamu UNESCO Čítajte Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska - lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat.
Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov.
