Meria 760 kilometrov a prejsť ju trvá takmer mesiac. Mnohí, ktorí sa o to pokúsili, zlyhali. Buď to nezvládli psychicky, alebo im len vypovedali chodidlá. Prejsť ju bez otlakov, zodraných bedier či boľavých pliec sa rovná zázraku. Cesta hrdinov SNP je tým najextrémnejším, čo môžete v slovenskej turistike zažiť.
“Moja príprava vyzerala tak, že som pribral desať kilogramov. Viac ako behu som sa venoval chladničke.
„
V júli 2016 sa o to pokúsil aj Matúš Lašan. Netušil, do čoho ide. Nič podobné predtým neprekonal. Mal nachodených zopár jednodňoviek, ibaže teraz nemal s kým ísť. Cez facebook spoznal dvoch cudzích ľudí, ktorých nikdy predtým nevidel. Stretli až v prvý deň tridsaťdňového dobrodružstva.
„Na začiatku to bolo trochu divné, ale za deň až dva sme sa oťukali a už to nebol žiadny problém,“ spomína Matúš.
Spolu s Máriou Prokipčákovou a Pavlom Lášticom prešli denne v priemere 25 kilometrov a natočili dokumentárny film o prechode Cesty SNP, čo sa dovtedy nikto neodvážil. Nosiť so sebou štyri kamery, objektívy, statív a stabilizátor a mať o päť kíl batožiny navyše nie je práve najlepší nápad.
„Samozrejme, preklínali sme to každý deň. Navyše sme nevedeli, či z toho vôbec niečo vyjde a nebudeme musieť všetky zábery zahodiť,“ smeje sa Matúš.
Trasa vedie cez Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Žiar, Strážovské vrchy či Malé Karpaty. (zdroj: Matúš Lašan)Pribral desať kilogramov
Matúš mal akurát čerstvo po štátniciach a rozmýšľal, ako využiť voľné leto, kým začne pracovať. Bola to posledná možnosť. Neskôr by si mesačnú dovolenku už kedykoľvek dovoliť nemohol.
Pôvodne chcel ísť od Duklianskeho priesmyku po Devín sám, no najskôr si vyskúšal zopár menších túr s technikou a fúúú, to nie. Uvedomil si, že takto sa ďaleko nedostane.
O svojom nápade napísal na facebooku a do pár hodín sa mu prihlásili viacerí ľudia. Vybral si dvoch. Rozdelili si úlohy. Fotografie, časozberné videá, dokument.
Mária už raz Cestu hrdinov SNP absolvovala a Pavol chodil na túry pravidelne. Matúšova príprava však bola nulová.
