BRATISLAVA. Na Slovensku sa vlani liečilo 3 106 užívateľov drog. Medziročne ich počet klesol o 147, no za posledných desať rokov vzrástol o 1 050.
Liečebne najviac plnili užívatelia stimulačných látok, najmä pervitínu.
Agentúru SITA o tom informoval hovorca Národného centra zdravotníckych informácií Boris Chmel.
Najčastejšie pervitín
Obviňovali iba nikotín. Čo hovoria utajené dokumenty tabakového giganta? Čítajte Vlani sa v SR liečilo 1 192 užívateľov stimulačných látok, z ktorých až 1 148 bolo závislých od pervitínu. Medziročne klesol počet liečených ľudí závislých od opiátov o dve percentá na 760, z nich 607 užívalo heroín.
Naopak, zvýšil sa podiel užívateľov kanabisu oproti predchádzajúcemu roku o percento. Liečilo sa ich 743, z nich 713 užívalo marihuanu. Ich počet sa pritom od roku 2008 zvýšil takmer 2,5-násobne, uvádza sa v tlačovej správe.
Dlhodobým trendom je, že sa lieči viac mužov ako žien, pomer je 2 546 ku 560. „Liečia sa najmä mladí ľudia vo veku 25 až 29 rokov, ktorí tvoria 22 percentá z celkového počtu,“ uviedol generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií Peter Blaškovitš, podľa ktorého vzrástol aj počet liečených detí do 14 rokov zo sedem na jedenásť.
Aj sekundárna droga
Okrem primárnej drogy užívalo 1 900 pacientov aj sekundárnu. „Pacienti sú v priemere starší, je viac polyúzerov, menej sa pichá a užíva sa viac stimulujúcich drog,“ konštatoval hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre medicínu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.
Ako doplnil Blaškovitš, najvyšší počet liečených je spomedzi nezamestnaných a podľa vzdelania išlo hlavne o mužov so stredným vzdelaním bez maturity a o ženy so základným ukončeným vzdelaním. Najviac pacientov malo trvalý pobyt v Bratislavskom, najmenej v Prešovskom kraji.
Hlavným dôvodom na vyhľadanie liečby bola vlastná iniciatíva, prípadne iniciatíva rodiny a priateľov (38,4 percenta) a súdom alebo políciou nariadená liečba (25,4 percenta). Podľa Ľubomíra Okruhlicu dokážu pomôcť 70 až 90 percentám pacientov.
„Závisí to od diagnózy a tiež od očakávania pacienta, naša dlhodobá štúdia zistila, že dve tretiny dlhodobo abstinujú a ostatným sa čiastočne upraví ich zdravotný stav, asi u desať percent nedôjde k výraznejšiemu zlepšeniu,“ uzavrel.
