BRATISLAVA. Voda z takmer 30-metrového vodopádu sa odráža od ostrých skál a dopadá na uniformy vojakov, ktorí popri ňom pomalým tempom vystupujú smerom hore.
Istia sa dvoma karabínami, ktoré postupne prepínajú na oceľovom lane upevnenom na skalnej stene.
Asi 10-ročný chlapec im dáva malý náskok, opiera sa o vystúpenú skalu a čaká, kým ich odstup bude väčší, aby ho náhodou nezasiahol uvoľnený kameň spod ich nôh. Alebo nohy samotné.
Po chvíli pokračuje za nimi, rukami sa zachytáva stupačiek v skalách a tie prázdne pod ním sa snaží nájsť chodidlom.
Nasledujeme ho. Dopadajúce kvapky z vodopádu na pokožke studia, mierne osviežujú. Miestami sa zdá, že niet kam stúpiť, plochšie skaly sú buď veľmi ďaleko, alebo sú mokré a hrozí riziko šmyku.
Ruka zviera oceľové lano, od neho k popruhu pri páse smerujú dve karabíny. Najbližší vhodný kameň sa zdá ďaleko. Udržíme balans?
Pred tvárou skala, naľavo výhľad na hrebeň Veľkej Fatry, pod nohami len hlboká roklina, cez ktorú tečie pôtočik.
Strmý výstup popri vodopáde trvá pätnásť minút. Z vrcholu, ktorý má vyše 1200 metrov nad morom, je to ešte niekoľko desiatok metrov po rovine k odpočívadlu. Vojaci tam už postávajú, vedľa nich sedí mladý muž s priateľkou a fajčí. Je tu prvýkrát a je nadšený, vraví.
Chlapec, ktorý viedol našu skupinu, vyťahuje zo skrinky v strome hrubú knihu a ponúka ju na podpis. Práve sme zdolali najťažší úsek ferraty na Martinských holiach.
Turisti chodia do hôr lepšie oblečení, no stále vyrážajú neskoro Čítajte Kolísanie vo vzduchoprázdne
Turistické chodníky, ktoré sú zabezpečené lanami, stupačkami a rebríkmi, vybudovali horskí záchranári z oblasti Veľká Fatra, pred piatimi rokmi.
Ferrata na Martinských holiach bola prvá na Slovensku, ktorú mohla využívať aj verejnosť. Predtým fungovala len jedna na Lešti, určená na výcvik vojakov.
„Nápad vybudovať ferratu som si priniesol z domu,“ spomína dlhoročný profesionálny záchranár na dôchodku Fero Časo.
Vyrastal v Slovenskom raji, kde často chodil na turistiku. Na Martinské hole prišiel ako záchranár pred 40 rokmi a vtedy zistil, že pekné doliny nie sú len v Slovenskom raji a oplatilo by sa tu vybudovať turistické chodníky.
Ferratu v týždni prejde aj trikrát, pretože aj na dôchodku pomáha bývalým kolegom udržiavať terén. Počas nášho výstupu dohliada aj na syna svojho kolegu Branislava Černáka, ktorý je v čele skupiny.
