BRATISLAVA. Zdravotné poisťovne dostanú za poistencov, ktorí sú už po smrti, ale nie je o tom informácia v evidencii, ročne poistné vo výške približne 5,5 milióna eur.
Za tzv. mŕtve duše uhrádzajú aj zdravotnú starostlivosť za asi 350-tisíc eur. Ukázala to analýza Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií.
"Existenciu mŕtvych duší pravdepodobne spôsobuje nevyraďovanie, prípadne neskoré vyradenie poistencov z evidencie po ich smrti. Zdravotné poistenie vzniká na Slovensku automaticky, narodením. Zaniká smrťou, alebo prehlásením do inej poisťovne. V prípadoch, ak dôjde k úmrtiu v zdravotníckych zariadeniach, je informovanosť zdravotných poisťovní pravdepodobne rýchla. V ostatných prípadoch by mali poisťovne čerpať informácie o smrti z matrík. Problémom bývajú úmrtia v zahraničí, kedy sa informácia o úmrtí na Slovensko nedostala vôbec, prípadne s výrazným meškaním," uviedla analytička IFP Michaela Černěnko.
Mŕtve duše sú najčastejšie poistenci štátu, takže väčšina poistného prichádza zo štátneho rozpočtu. Prevládajú najmä medzi najstaršími poistencami a sú to prevažne muži.
Priemerný vek identifikovaných mŕtvych duší bol 85 až 90 rokov. Najčastejšie išlo o poistencov štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
"Na mŕtve duše poisťovne evidujú vo všeobecnosti minimálne náklady, ich existencia vedie k podhodnocovaniu priemerných nákladov na staršie vekové skupiny. To vedie k narastajúcej chybe odhadu budúcich nákladov na zdravotníctvo a prináša riziká pri starnutí obyvateľstva. Existencia mŕtvych duší spôsobuje, že ľudia nad 95 rokov sa javia v priemere zdravší než muži vo veku 25 až 34 rokov, ktorí sú vo všeobecnosti najzdravší," povedala Černěnko.
Vysvetlila, že koncentrácia mŕtvych duší v niektorých vekových skupinách môže viesť k podhodnoteniu nákladovosti tejto skupiny.
"V konečnom dôsledku to môže ovplyvniť príjmy jednotlivých poisťovní druhýkrát - v procese prerozdeľovania poistného," doplnila. K riešeniu situácie prispeli podľa IFP v posledných dvoch rokoch viaceré pozitívne zmeny legislatívy. Zdravotné poisťovne už napríklad získavajú informácie o úmrtiach automaticky.
Aby verejné zdroje nesmerovali na mŕtve duše, IFP odporúča úplne vyčistenie evidencie zdravotných poisťovní.
"Dôležité je aktívne preverovanie trvania poistného vzťahu u vytypovaných skupín poistencov a prepojenie už existujúcich registrov. Samostatný problém tvoria úmrtia v zahraničí v dávnejšej minulosti, o ktorých sa informácia na Slovensko nikdy nedostala a predstavuje tak problém aj pre iné verejné databázy. Aj inak spoľahlivý referenčný register fyzických osôb tak môže evidovať ako obyvateľov SR už dávno zosnulých v zahraničí. Pomohol by systém aktívneho preverovania vytypovaných osôb," zhrnula Černěnko.
