Autor: Tomáš Černák / Historická Revue
Akousi generálkou februárového prevzatia moci bola pre komunistov jesenná politická kríza na Slovensku v roku 1947, ktorá však zároveň ukázala, že na mocenský zvrat v celoštátnom meradle pre nich ešte nie je vhodný čas.
Kríza tiež poukázala na prílišný radikalizmus a netrpezlivosť slovenských komunistov, ktorí už v jesenných udalostiach videli rozhodujúce mocenské stretnutie.
Komunisti túto krízu vyvolali zámerne s cieľom zmeniť pomer síl, ktorý nastal po májových voľbách roku 1946 na Slovensku a ktoré KSS prehrala. Demokratická strana (DS) tak obsadila väčšinu postov v Zbore povereníkov i v Slovenskej národnej rade (SNR) a rovnako v orgánoch miestnej správy (národné výbory).
Komunisti ihneď po voľbách začali útočiť na demokratov, za pomoci bezpečnostných orgánov ich obviňovať zo spolupráce s domácimi ľudákmi i ľudáckym exilom a zbierať kompromitujúce materiály.
Scenár protištátneho sprisahania
Dôležitým faktorom však bolo vykonštruovanie tzv. protištátneho sprisahania na pôde VI. odboru Povereníctva vnútra (Štátna bezpečnosť), do ktorého vyšetrovatelia, napojení na KSS, zatiahli i vysokých funkcionárov DS.
V priebehu jesene 1947 bolo spolu zatknutých a vyšetrovaných približne 600 osôb vrátane generálnych tajomníkov DS Miloša Bugára a Jána Kempného, poslanca Jozefa Staška, tlačového referenta v kabinete podpredsedu vlády Jána Ursínyho Otta Obucha i ďalších blízkych spolupracovníkov verejných činiteľov za DS.
