Text: Ľuboš Ryban / Historická Revue
Myšlienka vývoja a výroby jadrových zbraní sa zrodila na konci 30. rokov minulého storočia pod vplyvom turbulentného spoločenského vývoja a vedeckého pokroku.
Nástup fašizmu v Európe a nové vedecké objavy najmä v oblasti fyziky viedli v nasledujúcich rokoch k vývoju najničivejšej zbrane, ktorá využíva energiu, uvoľnenú pri štiepení atómového jadra.
V USA vznikol tajný projekt Manhattan, ktorého výsledkom napokon boli výroba a zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki.
Teoretické práce mnohých významných fyzikov krátko pred vypuknutím 2. svetovej vojny viedli k objavu štiepnej reakcie atómových jadier uránu, ožiarených neutrónmi.
Zásluhu na tomto objave mal najmä nemecký chemik Otto Hahn, ktorý spolu so svojím spolupracovníkom Fritzom Strassmannom 22. decembra 1938 v Berlíne zverejnil článok o objave rádioizotopov kovov alkalických zemín v uráne, ožiarenom neutrónmi.
Ich bývalá spolupracovníčka Lise Meitnerová, ktorá kvôli nemeckým rasistickým zákonom musela emigrovať pred nacistickým režimom do Švédska, spolu so svojím synovcom Ottom Frischom len niekoľko týždňov po zverejnení článku vo februári 1939 experimentálne potvrdila a správne vysvetlila tento objav.
Nový jav dostal názov štiepenie atómového jadra uránu a v roku 1944 Ottovi Hahnovi za tento objav bola udelená Nobelova cena za chémiu.
Prísne tajná reťazová reakcia
V polovici januára 1939 pricestoval na pracovný pobyt do USA známy teoretický fyzik Niels Bohr.
Veľmi dobre si uvedomoval skutočnosť, že v ostatnom období vo fyzike došlo k udalostiam mimoriadneho významu a Hahnovým objavom prekročila akúsi pomyselnú hranicu.
