Text: Marián Leško / Trend
Slovenská armáda môže urobiť to, čo nemohla celé generácie – modernizovať svoju výzbroj. Po desaťročiach čakania na túto chvíľu Ministerstvo obrany SR nakupuje obrnené vozidlá, nadzvukové lietadlá a radary. Lenže spôsob, akým chce minúť miliardy eur, vyvoláva znepokojenie.
Všetky nákupy sa utajujú, nie je o nich informovaná odborná ani širšia verejnosť. Funkcionári, ktorí nákupy pripravujú, nezverejnili žiadnu komplexnú analýzu, čo vlastne armáda potrebuje a v akej podobe.
Keď dostávajú konkrétne otázky, namiesto poctivých odpovedí zahmlievajú, útočia na kritikov a obviňujú expertov či médiá, že presadzujú lobistické záujmy.
Od volieb 2016 dostala armádu pod svoju správu Slovenská národná strana (SNS). Všetko, čo sa v ozbrojených silách deje, majú pod kontrolou jej piati ľudia. Andrej Danko, predseda strany, Anton Hrnko, šéf branno-bezpečnostného výboru parlamentu, Peter Gajdoš, minister obrany, Ján Hoľko, generálny tajomník služobného úradu ministerstva obrany, a Daniel Zmeko, náčelník generálneho štábu.
A hoci funkčným postavením je J. Hoľko najmenej dôležitým členom pätorky, mnohé nasvedčuje tomu, že práve on je sivoueminenciou ministerstva.
Otázka, ako sa jeho eminentné postavenie na ministerstve prejavuje v praxi, si zaslúži pozornosť, lebo miliardy na výzbroj môže armáda minúť len raz za tridsať či štyridsať rokov.
Rozhodnutím strany doktor
J. Hoľko je absolventom prednovembrovej Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda, teda školy, ktorá pripravovala takzvaných politrukov – funkcionárov, ktorí mali v armáde presadzovať politickú líniu a vedúcu úlohu komunistickej strany.
