BRUSEL. Dvojdňový summit NATO v závere poznamenalo krízové zasadnutie lídrov členských krajín a zrušenie všetkých bilaterálnych rokovaní, ktoré mal naplánované americký prezident Donald Trump.
Prezident Andrej Kiska označil Trumpov návrh, aby členské krajiny vyčlenili na obranu štyri percentá HDP, za nepriechodný.
Krízové rokovanie
Krízové stretnutie lídrov NATO v najužšom formáte skončilo po zhruba hodine. Za zatvorenými dverami rokovali iba prezident a veľvyslanec z každej krajiny.
Dve percentá na obranu, alebo pôjdu USA vlastnou cestou. Trump hrozil NATO Čítajte K zvolaniu mimoriadneho zasadnutia došlo po tom, ako Trump ešte v stredu predložil návrh zvýšiť výdavky spojencov na obranu na štyri percentá HDP namiesto dvoch percent.
Väčšina členských krajín NATO v súčasnosti dve percentá HDP na obranu aj tak nedodržiava.
Prezident USA zároveň požiadal, aby všetci spojenci dvojpercentný rozpočtový limit na obranu splnili už teraz, bez ohľadu na dohodnutý harmonogram do roku 2024.
Krízové zasadnutie, kvôli ktorému Trump zrušil bilaterálne stretnutia s lídrami Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny, potvrdilo, že USA nehrozia odchodom z Aliancie.
Trumpa uspokojil záväzok spojencov urýchliť výdavky na obranu a zvýšiť ich v čo najkratšom čase o 33 až 40 miliárd dolárov.
To podľa jeho slov ukončí stav, keď USA znášajú viac ako 70 percent výdavkov na chod Aliancie.
Beh na dlhé trate
Prezident Kiska v stredu večer priznal, že na Trumpov návrh vyčleniť štyri percentá nikto z lídrov nezareagoval, aj keď viacero krajín už dáva na obranu viac ako dve percentá.
Spojenci z NATO budú spoločne nakupovať a skladovať muníciu Čítajte Na Trumpovo naliehanie vyčleniť okamžite na tieto účely dve percentá Kiska odpovedal, že hoci ide o povinnosť, je to "beh na dlhé trate".
Členské krajiny totiž podľa neho potrebujú dosiahnuť veľa porozumenia, empatie a komunikácie s občanmi, aby to presadili.
Kiska tvrdí, že Trumpa upozornil, že ak by lídri krajín NATO okamžite zaviedli dvojpercentnú hranicu obranných výdavkov, zrejme by prišli o svoje funkcie.
K moci a aj k rokovaciemu stolu v NATO by sa podľa Kisku namiesto nich dostali populisti vystupujúci proti Aliancii.
"Treba veľa pracovať a vysvetľovať, aby došlo k zhode medzi občanmi, že toto navýšenie je naša povinnosť," opísal situáciu Kiska.
Výdavky na obranu
Prezident v tejto súvislosti ocenil, že ohľadom cieľov vynaložiť do roku 2024 dve percentá na obranu, existuje zhoda vo vládnej koalícii.
Trump pobúril spojencov z NATO ešte pred summitom Čítajte Túto povinnosť podľa jeho slov nespochybňujú ani ostatné politické strany, s výnimkou extrémistov a fašistov.
"Žiadna politická strana netvrdí, že by sme nemali dodržiavať naše záväzky voči NATO," skonštatoval Kiska.
Prezident pripomenul, že vlani v septembri spolu s expremiérom a s predsedom parlamentu vyhlásili, že Slovensko je proeurópsky a proatlanticky orientovaná krajina, za čo sa postavila aj nová vláda.
"Žiadne riziko toho, že ak ten sľub raz niekto dal, by mal byť po budúcich voľbách zrušený, ja nevidím. A som presvedčený, že sa na Slovensku nestane to, že by sa k vláde dostali extrémisti alebo fašisti," povedal prezident.
