Ako sa prichádza o dôstojnosť

Drobná bielovlasá pani leží na posteli v kroksoch, drží veľkú látkovú bábiku a pozerá sa do prázdna. Keď vojde jej syn Dano, pozdraví ju, objíme a pobozká, trochu pookreje, ale stále nepohnute leží.
Okolo jej postele sú veľkorozmerné fotky najbližšej rodiny aj miest, ktoré má rada – tajchov nad Štiavnicou, Španej Doliny, odkiaľ pochádza, okolitých kopcov, kde je na bežkách aj s najstarším vnukom. Pred siedmimi rokmi, keď ešte dokázala bežkovať aj osem kilometrov.
Pani Mária Schmidtmayerová, ktorú volajú Marienka, má 65 rokov. Šestnásť rokov žije s Alzheimerovou chorobou, posledných šesť z toho v sociálnom zariadení. Tam, kde už nedokázali pomôcť lekári a opatrovateľky, nastúpila sila rodiny a láska najbližších.
Rozhovor s novinárom, čo našiel lesných ľudí

Nevydržali žiť v civilizácii, a tak sa všetkého vzdali a ušli na šumavskú samotu. Žijú tam už desiatky rokov a neplánujú sa vrátiť späť. Chcú jediné. Aby sme im dali pokoj.
Kniha ôsmich rozhovorov so siedmimi mužmi a dvoma ženami Raději zešílet v divočině vznikala takmer dva roky a jej autor Aleš Palán v rozhovore pre SME hovorí, že možnosť rozprávať sa s nimi mu priniesla do života zmätok. Začal pochybovať o viacerých témach, ktoré dovtedy považoval za samozrejmé.
Na knihe spolupracoval s oceňovaným českým fotografom Janom Šibíkom a o samotároch pripravuje dokument so slovenským režisérom Mirom Remom.
Príbeh mierovej aktivistky

Kalné, sivé ráno, len pozvoľna sa vyjasňuje. V košickom Ústave experimentálnej veterinárnej medicíny náhle dostane prekladateľka Vlasta Novotná nápad. Poslať mierový list.
Je koniec 90. rokov a 43-ročná Vlasta si sadne za stôl a začne slovami Stop the war, teda Zastavte vojnu. Papier je čochvíľa zapísaný. Dopíše poslednú vetu Love Not Bombs a odíde na poštu. Odošle ho generálnemu tajomníkovi NATO Javierovi Solanovi a čaká. Dodnes. Odpoveď jej stále neprišla.
Pre Vlastu Novotnú sa tým však nič neskončilo. Naopak. Nedala sa odradiť a od tejto chvíle píše svetovým lídrom nepretržite už takmer dvadsať rokov.
Čo sa s vami deje, keď si dáte drink

Ste na oslave, alebo je obyčajný piatok večer. Na stole je pohárik alkoholu, dvíhate ho a odpíjate si. Práve ste prehltli niekoľko molekúl etanolu.
Po pár pohároch chodíte častejšie na záchod, môže sa tak zdať, že alkohol vylučujete priamo. No v skutočnosti cez moč, pot či dych vylúčite iba desať percent prijatého alkoholu.
O zvyšných deväťdesiat sa telo musí postarať inak. Aby sa alkoholu zbavilo, na chvíľu vás musí aj otráviť. Ako sa to udeje, čo nasleduje potom a kde proces končí?

Beata
Balogová
