BRATISLAVA. Kauza mediálne známa ako Gemerský mlyn sa na pôde Okresného súdu Bratislava II pomaly blíži ku koncu.
Súd ešte vytýčil pojednávanie na 23. augusta, keď by malo byť dokončené listinné dokazovanie a následne 30. októbra by mali odznieť záverečné reči.
Súd skúmal dôkazy a výpovede
Obžalovaní úradníci v kauze Gemerský mlyn odmietli obvinenia Čítajte Na dnešnom pojednávaní súd oboznamoval so zápisnicami o výsluchu niektorých svedkov ako aj listinnými dôkazmi.
Prokurátor prečítal napríklad zápisnicu o vypočúvaní maďarského občana Zoltána Horvátha, ktorý v kauze figuroval ako konateľ spoločnosti Gemerský mlyn.
Vo výpovedi pred policajným vyšetrovateľom uviedol, že na Slovensku chcel obchodovať s obilím, preto na tento účel zháňal vhodnú firmu.
Preto nakoniec kúpil spoločnosť, ktorá bola dlhodobo neaktívna. O jej sporoch z Fondom národného majetku však podľa vlastných slov vôbec nevedel.
Obžalovaný Jozef V. v tejto súvislosti novinárom povedal, že celá vec dokazuje, že pred súdom by mal stáť niekto iný. "My sme obete," zdôraznil.
Pred súdom tiež žiadal, aby vypočul vtedajšieho právneho zástupcu spoločnosti Gemerský mlyn. Ten však pred súdom už skôr odmietol vypovedať.
Škoda za skoro päť miliónov
Vyšetrenie kauzy Gemerský mlyn čaká na správy z Belize Čítajte Obžalobe z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku v tomto prípade čelia dvaja bývalí členovia Výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) Jozef V. a Ľubomír N.
Podľa prokuratúry dvojica spôsobila štátu škodu 4 770 000 eur, keď v mene fondu podpísala v júli 2010 dohodu o mimosúdnom vyrovnaní s firmou Gemerský mlyn, a to napriek tomu, že fond vyhral súdny spor so spoločnosťou na prvostupňovom súde.
Obaja obžalovaní tvrdia, že podpisom dohody len konali svoju povinnosť, keďže ich k podpisu zaviazalo rozhodnutie výboru ako kolektívneho orgánu.
Významné rozhodnutia podľa Jozefa V. vedenie fondu vždy konzultovalo s vládou alebo Koaličnou radou.
Politickí nominanti
Rozhodnutia Výkonného výboru FNM tiež označil ešte na februárovom pojednávaní za politické, keďže všetci jedenásti vtedajší členovia boli politickí nominanti.
Strana Smer mala vtedy vo výbore šesť členov (vrátane predsedu), HZDS dvoch členov a SNS troch členov vrátane oboch obžalovaných.
Konečné znenie dohody so súkromnou spoločnosťou bolo podľa Jozefa V. vypracované mimo právnej sekcie fondu.
"Bol nám predložený len konečný variant dohody, a tak som ho aj mal predložiť," povedal s tým, že sumu, ktorú majú spoločnosti vyplatiť, osobne určil predseda výkonného výboru.
Zároveň pred súdom zdôraznil, že polícia jeho ako aj ďalšieho člena výkonného výboru z toho obdobia obvinila aj pre podpis inej mimosúdnej dohody. "Prokurátor to však dvakrát zmietol zo stola," uviedol.
Kauza Gemerský mlyn
Na pojednávaní v prípade Gemerského Mlyna vypovedali piati svedkovia Čítajte Podľa prokuratúry obžalovaní neoprávnene vyplatili spoločnosti Gemerský mlyn 4,77 milióna eur ako mimosúdne vyrovnanie v rámci súdneho sporu napriek tomu, že fond vyhral spor so spoločnosťou na prvostupňovom súde.
Spor vznikol po tom, ako FNM odstúpil od privatizačnej zmluvy podniku, ale majiteľom, ktorí spoločnosť pôvodne odkúpili v roku 1992 za 16 miliónov vtedajších korún, nevyplatil naspäť peniaze.
Dôvodom bolo, že vlastníci medzitým založili podnik banke, takže fond jej musel vyplatiť ich podlžnosti.
Vyplatením vyrovnania Jozef V. a Ľubomír N. podľa obžaloby spáchali trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Prípad sa odohral po voľbách v roku 2010 ešte predtým, než nová vláda vymenila pôvodných nominantov vo FNM.
