BRATISLAVA. Rezort životného prostredia považuje vyhlásenia lesníkov o príčine povodní vo Vysokých Tatrách za nešťastné. Vyplýva to zo stanoviska rezortu životného prostredia, ktoré agentúre SITA poskytol Slavomír Held z odboru komunikácie ministerstva.
Nepodložené tvrdenia
"Podľa vyjadrení lesníkov za povodne môže aj bezzásahový režim. Tieto tvrdenia považuje za ničím nepodložené ako Ministerstvo životného prostredia SR, tak aj Štátna ochrana prírody SR a Slovenský vodohospodársky podnik. Oporu nemajú ani v údajoch Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) či v rozložení tokov, na ktorých bol vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity," uvádza envirorezort.
Povodne turistov v Tatrách neodradili, chcú ich vidieť po katastrofe Čítajte „Mrzí nás, že kým rezort životného prostredia priamo v teréne prostredníctvom svojich vodohospodárov hľadá okamžité riešenia na nápravu situácie, niektorí lesníci zo štátnych lesov považujú nešťastnú prírodnú udalosť za správnu chvíľu kritizovať ochranársky prístup envirorezortu k lesom,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.
Narážal tým na medializované vyhlásenia niektorých lesníkov, ktorí za povodňami v Tatrách vidia aj bezzásahové zóny.
Desatina z celoročných zrážok
Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), rezortná organizácia ministerstva životného prostredia, už minulý týždeň nasadilo svoje kapacity priamo vo Vysokých Tatrách. Ako informoval Slovenský hydrometeorologický ústav, za niekoľko dní spadlo vo Vysokých Tatrách desať percent z celoročných zrážok.
"V prípade enormného množstva zrážok, aké nastali minulý týždeň v oblasti Vysokých Tatier, kde spadlo viac ako 250 milimetrov vody za tri dni, nie je možné predísť prívalovým povodniam,“ podotkol technicko-prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Virág.
Podľa vodohospodárov je pri takom množstve zrážok absolútne irelevantná otázka, akým spôsobom sú lesy obhospodarované. Takáto situácia by spôsobila komplikácie kdekoľvek, uvádza sa v stanovisku ministerstva.
Pridala sa aj Štátna ochrana prírody SR
Tatranský vodopád pripomína Niagaru. Turisti riskujú život pre fotku Čítajte Štátna ochrana prírody SR rovnako odmieta tvrdenia lesníkov. Podľa štátnych ochranárov je spájanie bezzásahovosti s nešťastnou udalosťou absolútne irelevantné.
„Aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako ich plošný výrub. Ak si niekto v dnešnej dobe myslí, že peň na rúbanisku zachytí nejakú vodu, tak ja kľudne môžem odovzdať diplom naspäť na lesnícku školu,“ vyhlásil riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko.
Podľa rezortu za pravdu ochranárom dáva aj rozloženie tokov, na ktorých bol nedávno vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity. Dve zo šiestich z nich ani nepretekajú bezzásahovým územím.
Čo tvrdia lesníci
Slovenská lesnícka komora tvrdí, že ničivú povodeň vo Vysokých Tatrách spôsobil odumretý les, po daždi nedokázal zadržať vodu, ktorá stiekla do nižších polôh a napáchala škody.
Podľa komory zrážky spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohli lesníci spracovať lykožrútovú kalamitu a zachrániť väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu. Slovenská lesnícka komora podľa jej predsedu Milana Dolňana už dlhodobo upozorňuje na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto bezzásahových dolinách, akými sú napríklad povodne či lesné požiare.
Rozsiahle povodne postihli Tatry minulý týždeň v stredu večer v dôsledku dlhotrvajúcich intenzívnych dažďov, čo viedlo k vyhláseniu najvyššieho 3. stupňa povodňovej aktivity v obciach Ždiar a Tatranská Javorina a vo Vysokých Tatrách.
Vo štvrtok bola vyhlásená mimoriadna povodňová situácia. Prívalový dážď strhol päť turistických mostíkov v Tichej a Malej studenej doline, viaceré chodníky museli pre turistov uzavrieť.
