BRATISLAVA. Mal iba 16 rokov, keď so starším kamarátom odišiel do Moskvy a prešiel vojenským výcvikom u ruských kozákov.
Poskytla im ho organizácia Stjag (Vlajka) spadajúca pod ruskú domobranu Narodnyj sobor (Národný zbor).
Aj keď tínedžeri majú zväčša iné problémy, Peter Švrček chcel získať skúsenosti, aby založil a viedol domobranu aj na Slovensku. Každý by mal byť pripravený brániť vlasť, tvrdí.
Už si nacvičuje gestá a úsmev politika. Slovenskí branci dostávajú požehnanie úradníkov Čítajte "Bol to tvrdý výcvik a nikto z nás naň asi nebol pripravený. (...) Ale je pravda, že sme z neho aplikovali veľa vecí aj u nás,“ hovoril Švrček s odstupom času o začiatkoch združenia Slovenskí branci, ktoré založil po návrate z Ruska v roku 2012.
Okolo Švrčeka sa postupne vytvorilo zoskupenie bez registrácie.
Najmä mladí ľudia sa stretávali v lesoch, kde sa odetí v maskáčoch a uniformách učili používať zbrane, orientovať v teréne a dobrovoľne sa podriaďovali 'veliteľstvu'.
Branci vtedy okrem iného kládli vence k soche Jozefa Tisa. Spolupracovali s nacionalistickým Slovenským hnutím obrody, ktoré sa hlási k odkazu totalitného slovenského štátu.
Aj keď Švrček to s odstupom času označil za chybu a zdôrazňoval, že hnutie je apolitické, nepresvedčil všetkých.
Utečenci sú ako cigáni, kde mám samopal. Dokument nahliadol do zmýšľania brancov Čítajte "Predstavujú, presadzujú a hlásajú to, čo by ešte pred desiatimi rokmi každý nazval extrémom. Bohužiaľ, zásluhou politickej garnitúry stredoeurópskych štátov sa tá norma výrazne posunula,“ opísal vo februári pre SME český režisér Jan Gebert, ktorý o Brancoch nakrútil dokument Keď príde vojna.
Zachytil v ňom osobnostný vývin i premeny spoluzakladateľa organizácie od jeho maturity až po súčasnosť.
Ako polovojenskú organizáciu, ktorá má blízko k Rusku a cítiť z nej odpor k NATO, berie Brancov aj odborník na extrémizmus z organizácie Globsec Daniel Milo. Tvrdí, že združenie predstavuje bezpečnostné riziko.
