Autor: Xénia Makarová / Trend
Keď ministerstvo životného prostredia hľadalo pred tromi rokmi dodávateľa na nákup mediálneho priestoru, prihlásili sa mu do súťaže za 1,5 milióna eur len dvaja záujemcovia.
V zákazke rezortu vnútra na softvér na identifikáciu ľudí za takmer sedem miliónov eur zasa súťažil jediný uchádzač.
Obe súťaže sa skončili pre nedostatok súťažiacich tak, že predpokladaná cena sa presne na euro rovnala vysúťaženej.
V podmienkach slovenského verejného obstarávania nejde o výnimočné súťaže. Oba opísané príklady skôr ilustrujú bežnú prax, ktorá nie je pre štát lichotivá.
Podľa verejne dostupných štatistík z Vestníka verejného obstarávania sa jeden, nanajvýš dvaja záujemcovia objavujú až v polovici tendrov z posledných rokov. A až do 40 percent zákaziek sa končí tak, že predpokladaná cena pred vyhlásením súťaže sa rovnala vysúťaženej.
Neefektívne obstarávanie za štátne peniaze, zdá sa, začínajú seriózne riešiť na viacerých úradoch.
TREND sa spolu s nimi aj s ďalšími odborníkmi ako napríklad ľuďmi z Finstat.sk či UVOstat.sk na problémy a podozrenia pozrel cez štatistiky. A to nielen o samotnom obstarávaní za posledných päť rokov, ale aj cez víťazné firmy.
Navštívili sme africké väzenie, kde Kosíka zabudla slovenská polícia Čítajte Najväčšie diery
Vysoký podiel zákaziek, ktoré skončili na predpokladanej cene, prekvapil aj Petra Kundera z Aliancie fair-Play, ktorý sa téme verejného obstarávania venuje dlhodobo.
Čo ho však neprekvapilo, je spomínaný často nízky počet uchádzačov.
