Všetko je drahé, poďme naspäť k Prahe. Takýmito nápismi smútili po roku 1938 Maďari za Československom.
V nasledujúcich desiatich rokoch zažili päť rôznych režimov, až stratili po druhej svetovej vojne slovenské občianstvo a zvažovali ich deportovať zo Slovenska úplne.
Podľa ZOLTÁNA KŐRÖSA z Fóra inštitút pre výskum menšín sme mali za posledných sto rokov spolužitia možnosť poučiť sa z dejín viac než kedykoľvek predtým.
Tvrdí však, že o minulosti sa treba rozprávať s nadhľadom, pretože sú aj dôležitejšie veci ako to, ku ktorej národnosti človek patrí.
Žitnoostrovčania sa v minulom storočí bez toho, že by čo len jeden jediný raz prekročili hranice rodnej dediny, dostávali do pozície občanov rôznych štátov. Ako si na to spomínajú?
Maďari prežili za minulých sto rokov viac obratov ako Slováci a často to boli obraty naozaj traumatické.
Už len v desaťročí medzi 1. januárom 1938 až po koniec roku 1948 zažívali päť rôznych režimov: demokratickú 1. ČSR, autoritatívne Horthyho Maďarsko, Szálasiho fašistický režim, obdobie bez domoviny povojnovej ČSR a po februári 1948 Československo pod vládou komunistov.
Potešila sa po roku 1938 maďarská menšina žijúca na Slovensku, že sa stali súčasťou Maďarského kráľovstva?
Mnohým to skomplikovalo životnú situáciu.
