Odrazu sa celá skupina zastaví. Jej vedúci ukáže na neďaleký krík a do ruky chytí ďalekohľad.
„Áno, je to on,“ zakrúti hlavou a pošepky pokračuje. „Poďte za mnou, ale pssst. Tam na konári sedí strakoš kolesár, ktorého chce vidieť každý zberateľ. Je to predátor medzi spevavcami.
Dokáže uloviť rovnako veľké vtáčiky, ako je on sám,“ vysvetľuje bratislavský ornitológ a environmentalista Ján Dobšovič skupinke turistov.
Vidieť dvadsaťcentimetrového strakoša je lákavé už len pre jeho výnimočné schopnosti. Dokáže totiž vybabrať s prírodou.
Keď je hladný, napodobňuje spev iných vtákov, aby k nemu prileteli. Potom ich sotí do tŕňov a nechá vytrápiť sa. Zdochnú, počká si.
Partia pozorovateľov sa za ním vybrala priamo do Bratislavy. Ostrov Kopáč na Žitnom ostrove je totiž záhadným nedotknutým miestom kúsok od veľkej rafinérie, kde žije viacero vzácnych živočíchov, rastú tam orchidey a na väčšinu územia je vstup zakázaný. Pokojná divočina prežila v objatí ruchu veľkomesta dodnes.
Zapichuje si jašterice na kríky
Na obzore sa rysuje silueta komínov, rebríky a svetlá, veľa dymu a oheň. Rafinéria. Okolo sa ako na autostráde premávajú smetiarske autá a všetky mieria na rovnaké miesto. Do spaľovne odpadu.
