BRATISLAVA. Pri budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu (EP) bude pravdepodobne viac ako európske témy rozhodovať vnútropolitická situácia.
Myslí si to politológ a analytik portálu EURACTIV Slovensko Radovan Geist.
13
Toľko percent oprávnených slovenských voličov sa zúčastnilo na predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu. Priemer účasti v krajinách EU bol 43 percent.
Podľa jeho slov sa slovenské zastúpenie v tomto orgáne môže výrazne zmeniť. Pri súčasných podmienkach je tiež takmer isté, že minimálne jedno zo 14 slovenských kresiel obsadí aj predstaviteľ extrémistickej ĽSNS.
"Niektoré strany úplne vypadnú (SDKÚ, NOVA), niektoré stratia mandáty (Smer-SD), niektoré sa do Euróspskeho parlamentu dostanú po päťročnej prestávke (SNS). Iné majú dobrú šancu posilniť (SaS)," povedal Geist.
Upozornil však, že zatiaľ ide o veľmi nespoľahlivé predpovede, keďže voľby do Euróspskeho parlamentu sa konajú v máji 2019 a situácia sa dovtedy môže zmeniť.
Téma migrácie nezaručí vyšší záujem voličov
To, že sa o Európskej únii viac hovorí napríklad v súvislosti s migráciou, podľa neho automaticky negarantuje vyššiu účasť.
“Nižšia účasť, ako bola na Slovensku minule, už hádam ani nemôže byť. No to sme si vraveli aj v rokoch 2009 a 2014.
„
"Dôležité sú aj iné faktory: ako pristúpia ku kampani politické strany, aké osobnosti menujú na kandidátky a koľko investujú do kampaní, rozhodnutia prijaté na celoeurópskej úrovni, aktuálne otázky a krízy európskej politiky," konštatoval.
Podľa optimistických predpokladov by sa účasť mala pohybovať okolo 20 percent.
"Rád by som bol optimistom a povedal, že nižšia účasť, ako bola na Slovensku minule, už hádam ani nemôže byť. No to sme si vraveli aj v rokoch 2009 a 2014," poznamenal analytik.
Vo voľbách do EP v roku 2014 bola účasť na Slovensku 13 percent, v EÚ bol priemer takmer 43 percent.
Šefčovičova vysoká ambícia
V budúcoročných voľbách do EP sa tiež môže rozhodovať o politickej budúcnosti slovenského podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.
Ten potvrdil, že by sa rád uchádzal o post šéfa exekutívy EÚ. Šefčovičov úspech však podľa Geista stojí na troch pravdepodobne nereálnych podmienkach.
"Že členské krajiny akceptujú metódu "spitzenkandidátov" (šéfom komisie sa stane kandidát najsilnejšej politickej skupiny), že sa Maroš Šefčovič stane lídrom kandidátky socialistov, a že socialisti a demokrati získajú v eurovoľbách najviac mandátov," povedal Geist.
