ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu dosahujú nízku úroveň
Zvýšiť účasť vo voľbách by podľa niektorých europoslancov pomohlo, ak by slovenskí europoslanci dostali priestor v Národnej rade a taktiež väčší priestor v médiách. Iní zasa vidia problém v komunikácií a na strane politikov.
Beňová chce viac času v parlamente

Beňovú mrzí, že predseda Národnej rady Andrej Danko, napriek tomu, že to rokovací poriadok umožňuje, nepozval europoslancov do pléna tak, ako minulý rok.
"Tento rok nám zatiaľ poslal nejaké tri termíny, ale neviem, ako to dopadne," povedala Beňová.
Podľa Beňovej to vyzerá tak, ako keby nebol záujem o to, aby europoslanci v pléne prezentovali nielen ich prácu, ale napríklad aj víziu toho, akým smerom by sa mala v budúcnosti Únia uberať.
Rovnako si myslí, že problémom sú médiá. Podľa Beňovej mohli viac prezentovať prácu europoslancov a mohli by sa viac venovať európskym témam aj v kontexte názorov poslancov zo Slovenska.
Beňová vidí problém aj v otázke, akým spôsobom sa chcú národné politické strany ujať témy volieb.
"...mám taký pocit, ako keby sme boli vždy päť rokov niekde v paralelných svetoch a potom prídu voľby a zrazu na seba pozeráme a rozmýšľame, že kam sa posunúť," povedala Beňová.
Nízka volebná účasť

Beňovú tiež mrzí, že volebná účasť na Slovensku bola v roku 2014 najnižšia.
Poslankyňa si myslí, že témy, ktoré preberá europarlament sú potom prospešné aj pre občanov členských štátov.
"My, poslanci, sme častokrát vnímaní ako keby sme tu rokovali v europarlamente o niečom, čo sa našich občanov netýka," povedala Beňová.
Zdôraznila, že v súčasnosti existuje predstava, že slovenský europoslanec je tam preto, aby hájil záujmy len Slovenska a prezentoval slovenské témy.
"Europarlament je však inštitúcia, kde sa riešia bod za bodom problémy jednotlivých členských štátov," dodala Beňová.
Sulík navrhol deň voľna
"Existujú tri spôsoby, ako zvýšiť volebnú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) - spojiť prezidentské voľby s eurovoľbami, mali by sa konať v piatok a volič by mal dostať deň voľna namiesto napríklad Dňa ústavy (1. september)," povedal pre TASR europoslanec Richard Sulík (SaS) z frakcie Európski konzervatívci a reformisti počas júlovej plenárnej schôdze europarlamentu v Štrasburgu.
"Čiže, keby sa tieto zmeny spravili, tak som presvedčený, že účasť by výrazne stúpla. Toto som aj navrhol mojim slovenským kolegom v europarlamente, aby sme to predložili ako spoločný návrh, ale, bohužiaľ, na to nebola dostatočná vôľa," konštatoval.
Netrúfol si odhadnúť, aká bude účasť v nasledujúcich voľbách.
"Môže to byť horšie, môže to byť lepšie, toto práve nevieme. Je pravda, že za tých troje eurovolieb, ktoré sa na Slovensku doteraz konali, účasť klesala, to je pravda. Ale to neznamená, že bude klesať ďalej," uviedol.
Kukan: Na vine sú politici

Eduard Kukan tvrdí, že dôvodom nízkej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu sú politici.
"Podľa mňa sme nedokázali našim občanom vysvetliť, že Európska únia a Európsky parlament je ich parlament, že to nie je niečo abstraktného ďaleko v Bruseli," povedal Kukan.
Kukan si zároveň myslí, že problémom je aj nezáujem občanov. Europoslanec tvrdí, že politici nedokázali prekonať pasivitu Slovákov. Pred nadchádzajúcimi voľbami je však rovnako pesimistický.
Kukan však ocenil spoluprácu s médiami, ktorú označil za korektnú a vyzdvihol v tejto súvislosti ich dôležitosť.
Problém vidí aj v slovenských politikoch, ktorí hovoria o Únii nie dostatočne dôstojne a ich činnosť tiež podľa Kukana posilňuje pasivitu alebo nezáujem.
"Ale nech nechodím okolo toho, nedokážeme si vysvetliť to, že na Slovensku medzi ľuďmi majú európske inštitúcie väčšiu dôveryhodnosť ako naše slovenské, ale ľudia nejdú voliť," poukázal na problém europoslanec.
Štefanec: Ľudia majú málo informácií
Príčinu nízkej volebnej účasti vidí Igor Štefanec (KDH) v tom, že ľudia dostávajú málo informácií o veciach, ktoré sa riešia na európskej úrovni.
Riešenie vidí v troch rovinách - väčšia komunikácia aj cez médiá o európskych témach, spoluzodpovednosť všetkých politikov a zlepšenie vzdelávania slovenských študentov o európskych témach.
"Myslím si, že je potrebné zásadne zlepšiť informovanie o dianí na európskej pôde a o vplyve týchto rozhodnutí na každodenný život našich občanov," povedal europoslanec.
V otázke spoluzodpovednosti všetkých politikov sa domnieva, že je potrebné, aby lepšie informovali nielen cez médiá, ale priamo aby využívali každú príležitosť kontaktu s ľuďmi, aby využívali aj nové formy komunikácie, najmä sociálne siete.
"V tej spoluzodpovednosti verejných činiteľov je tu samozrejme aj dôležité to, aby sme všetci hovorili jednotným jazykom," povedal Štefanec.
Štefanec tvrdí, že aj keď sú europoslanci z rôznych politických strán, tak pokiaľ majú záujem o zlepšenie informovanosti ľudí, tak je dôležité, aby im povedali, čo je ich vízia a naozaj ju aj dodržiavali.
V rámci vzdelávania slovenských žiakov a študentov na Slovensku ohľadom európskych tém je podľa neho potrebné im systematicky dodávať viac informácií o Európskej únii.
Štefanec sa domnieva, že ak študenti budú mať viac informácií, tak bude väčšia šanca, že sa budú sami zaujímať o ne, a že prejavia záujem zúčastniť sa volieb do europarlamentu.
Najnižšia účasť
Nedávne výsledky prieskumu EÚ Eurobarometer poukázali na to, že o voľby do europarlamentu, ktoré sa uskutočnia v máji 2019, má záujem 30 percent opýtaných Slovákov. Naopak, až 68 percent opýtaných o tieto voľby záujem nemá.
Najviac respondentov (54 percent) je presvedčených, že ich hlas nič nezmení, 48 percent nezaujíma politika ani voľby vo všeobecnosti a takmer polovica opýtaných (47 percent) vyslovila názor, že nedôveruje politickému systému.
Účasť slovenských voličov bola v Európskej únii najnižšia (13,05 percenta).