BRATISLAVA. Lesníci opakovane upozorňujú na podľa nich nepriaznivý stav v dolinách a lesoch Vysokých Tatier, kde v dôsledku bezzásahovosti odumierajú stromy.
Ako v pondelok vo vyhlásení uviedol generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Ľuboš Halvoň, lesy prestávajú plniť vodozádržnú a pôdoochrannú funkciu.
Podľa lesníkov treba konať
Dôsledkom toho majú prívalové dažde čoraz ničivejšie dopady na prírodu aj majetok, čoho dôkazom je aj nedávna povodeň vo Vysokých Tatrách, kde počas dvoch dní spadlo vyše 100 mm zrážok.
Rezort životného prostredia považuje vyhlásenia lesníkov o príčine povodní za nešťastné Čítajte „Ide o výnimočnú intenzitu zrážok a podobné situácie zrejme budú so zmenou klímy čoraz častejšie a je potrebné hľadať preventívne opatrenia v manažmente krajiny, ktoré budú minimalizovať materiálne škody i negatívne dopady na prírodu,“ uviedol Halvoň.
Podľa Halvoňa primárnou úlohou lesných porastov v povodí potokov a riek je zadržanie vody v povodí.
“Je dôležité uvedomiť si, že regulovaný vodný režim v lesnom prostredí môže uspokojivo a dlhodobo plniť iba zdravý les,“ vyhlásil.
Veterná a následná podkôrniková kalamita však podľa neho spôsobila odumretie značnej časti smrekových porastov vo vyššie položených lokalitách, čím sa riziko povodní v Tatrách ešte výraznejšie zvýšilo.
„Znemožnením sanácie a racionálneho hospodárenia v lesoch rozšírením bezzásahového územia došlo a stále dochádza k hromadnému odumieraniu lesa. Možno teda konštatovať, že Tatry ako celok dnes majú významne zníženú retenčnú schopnosť,“ upozornil Halvoň.
Popadané stromy majú byť problém
Na rozpad lesných ekosystémov v bezzásahovej zóne upozorňovali ešte pred povodňou aj Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP), a to listom okresnému úradu životného prostredia v Prešove a Štátnej ochrane prírody (ŠOP).
Bielovodská dolina je po povodniach opäť prístupná turistom Čítajte V bezzásahovej zóne Tatranskej Javorinky v okolí tokov Bielej vody a Javorinky je podľa ŠL TANAP-u asi 250-tisíc odumretých stromov.
Množstvo popadaných stromov v toku naďalej pribúda a reálne hrozí riziko ohrozenia ľudských životov a veľkých materiálnych škôd ako napríklad zničenie mostov, chodníkov či prístupových ciest,“ píše sa v liste.
„Naše snahy o odstránenie popadaných stromov predovšetkým v koryte potoka Biela voda dokladuje kvantum listov, ktoré sa nazhromaždili za posledných desať rokov,“ uviedla pre agentúru SITA Martina Petránová, koordinátor vonkajšej komunikácie ŠL TANAP.
Na nebezpečenstvo vzniku povodní podľa nej upozorňovali aj koncom roka 2014, keď došlo k rozsiahlemu polomu lesného porastu v hornej časti Bielovodskej doliny.
Z vodného toku žiadali odstrániť vyvrátené stromy, ktoré v ňom vytvárali prekážku, správa TANAP-u s tým však nesúhlasila. Jej argumentom bola práve bezzásahovosť.
Zásah do toku Biela voda považovali štátni ochranári za problematický, keďže lokalita, v ktorej sa mal vykonať, sa nachádzala v najprísnejšom stupni ochrany prírody a podľa nich by mohlo dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu chránených druhov rastlín.
Oddelenie komunikácie ŠOP agentúru SITA informovalo, že jedinú žiadosť o odstránenie stromov dostali od Slovenského vodohospodárskeho podniku v júni.
„Išlo o odstránenie piatich stromov na ramene vodného toku Biela voda v katastrálnom území Tatranská Javorina, ktoré spôsobovali vyliatie vody z koryta,“ uviedla ŠOP.
Ochranári aj ministerstvo majú iný názor
"Aj popadané stromy v bezzásahových zónach dokážu v pôde zadržať viac vody ako rúbanisko," reagovalo na kritiku lesníkov Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Upozornilo tiež, že dva zo šiestich tokov, na ktorých bol vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity, ani nepretekajú bezzásahovým územím.
Spájať bezzásahové zóny s povodňou v Tatrách je irelevantné Čítajte "Ak si niekto v dnešnej dobe myslí, že peň na rúbanisku zachytí nejakú vodu, tak ja pokojne môžem odovzdať diplom naspäť na lesnícku školu," vyhlásil Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP.
Ako doplnil Pavel Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, v prípade takéhoto enormného množstva zrážok nie je možné predísť prívalovým povodniam.
Podľa údajov SHMÚ za niekoľko dní vo Vysokých Tatrách padlo 10 percent z celoročných zrážok.
Ako pre agentúru SITA konštatoval environmentalista z iniciatívy My sme les Erik Baláž, povodne a s tým súvisiace zmeny toku koryta sú v tokoch toho typu úplne prirodzené.
„Ekosystém rieky je od toho priamo závislý a mnohé druhy bez neho nemôžu vôbec existovať,“ uviedol.
Problémom podľa Baláža je, že cesty v dolinách sú postavené popri riekach a keď sa tok posunie, zoberie aj kus cesty.
„Cestu mali stavať ďalej, mierne vo svahu, ak nechceli mat takéto problémy. Jediné riešenie, ako ochrániť cestu, je vybagrovať naozaj hlboké a široké koryto, ktoré by dokázalo odviesť všetku vodu, no ekosystém by sa úplne zničil,“ zdôraznil.
Dodal, že vyťahovanie stromov z koryta je tiež problematické, keďže predstavujú úkryty pre ryby a dôležitú biomasu.
„Pri povodňovej situácii potoky aj tak berú stromy rastúce na brehoch. Vyťahovať suché stromy preto problém nevyrieši.
V súvislosti s nedávnou povodňou vo Vysokých Tatrách Baláž vysvetlil, že povodňová situácia bola iná ako obvykle.
V nižších polohách totiž pršalo pomerne málo, no extrémne zrážky boli vysoko v horách, kde padali na skalnaté steny štítov.
„Potoky v podhorí majú malé prietoky. Tieto povodne vznikli prevažne zo skalných stien, ktoré sa premenili na vodopády,“ vyhlásil.
