BRATISLAVA. Slovenskí výrobcovia vnímajú iniciatívu Európskej komisie (EK) obmedziť negatívne dopady plastov na životné prostredie ako problematickú, a to predovšetkým z pohľadu nástrojov, ktoré boli na dosiahnutie požadovaných cieľov navrhnuté.
Ako vo vyhlásení konštatoval výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) Miroslav Jurkovič, zákazy a špeciálne ciele na vybrané výrobky znemožnia voľný pohyb tovarov a ohrozia fungovanie spoločného trhu.
Ohrozovanie voľného trhu
Výrobcovia preto podľa neho volajú po racionálnej miere regulácie, ktorá bude efektívna pre životné prostredie, no nebude ohrozovať voľný trh a slobodný pohyb tovaru v rámci Európskej únie.
Zálohovanie plastových fliaš je bližšie. Na aké prekážky naráža? Čítajte „Obávame sa, že právny základ, ktorý bol pre smernicu zvolený, povedie k vytvoreniu špecifických zoznamov zakázaných výrobkov, ktorých dôsledkom bude likvidácia spoločného trhu, pričom prínos pre životné prostredie bude až na druhom mieste,“ vyhlásil Jurkovič.
Pripomenul, že slovenskí výrobcovia už prijali ambiciózne dobrovoľné záväzky na obmedzenie negatívnych dopadov plastov.
Podporujú tiež inovácie v oblasti recyklácie, ako aj používanie recyklovaných materiálov či predchádzajú vzniku odpadu tým, že znižujú hmotnosť obalov.
Navrhujú preto vytvoriť väčší priestor pre takéto dobrovoľné záväzky namiesto prísnej regulácie. „Dobrovoľné záväzky budú najefektívnejšou reguláciou, pretože nevznikajú administratívnym zásahom ale v praxi,“ tvrdí Jurkovič.
Nové nároky na triedenie
Zavedenie 90-percentnej recyklácie na PET fľaše môže podľa Jurkoviča viesť k ohrozeniu plnenia cieľov stanovených pre iné druhy plastov.
Plastové more po slovensky. Bodvu upchajú PET fľaše Čítajte „Vytvára sa situácia, v ktorej splnenie nastaveného cieľa bude možné len prostredníctvom zavedenia systému záloh na PET fľaše, čo následne spôsobí rozvrat celého systému triedeného zberu obalov vyrobených z plastov,“ vysvetlil.
Dodal, že zálohový systém vytvorí na spotrebiteľov nové nároky na dodatočné triedenie. Budú musieť samostatne triediť PET fľaše, čo podľa neho následne povedie k demotivácii a poklesu triedenia plastov ako celku.
V Nemecku po zavedení záloh na PET fľaše klesla miera recyklácie plastov z 53 percent v roku 2003 na 39 percent v roku 2005.
„Vzhľadom na to, že PET fľaše sa stali i na Slovensku symbolom triedenia a sú najbežnejšie triedeným odpadom v domácnostiach, dá sa predpokladať, že ak by prišlo k zavedeniu záloh na PET fľaše, bude to mať devastačné účinky na triedenie a recykláciu ostatných plastov,“ uzavrel Jurkovič.
K vyhláseniu sa okrem SLICPENu pridala aj Potravinárska komora Slovenska, Slovenské združenie pre značkové výrobky a Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku.
Zakázané plastové výrobky
Komisia koncom mája navrhla nové pravidlá zamerané na desať druhov jednorazových plastových výrobkov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na európskych plážach a v moriach.
Podľa navrhovanej legislatívy ak existujú dostupné a cenovo prijateľné alternatívy, predaj jednorazových plastových výrobkov bude zakázaný. Zakázané budú napríklad plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, miešadlá a paličky na balóny.
Členské štáty budú musieť obmedziť používanie plastových nádob na potraviny a pohárov. Členské štáty EÚ vrátane Slovenska budú povinné do roku 2025 zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš, napríklad prostredníctvom zálohovania. EK týmto návrhom reagovala na stále väčší objem plastového odpadu v oceánoch a moriach.
