Štáty väčšinou škandály, akým je únos Vietnamca slovenským lietadlom, riešia dohodou alebo diplomatickým mlčaním, tvrdí odborník na medzinárodné právo Juraj Jankuv.
Ak by sa Nemecko rozhodlo byť tvrdšie, môže Slovensko žalovať a chcieť od neho odškodnenie, prípadne žiadať vydanie páchateľov.
Aj keď postup slovenských orgánov mohol byť amatérsky, medzinárodnú reputáciu nám táto kauza podľa neho nepokazí.
Juraj Jankuv vyštudoval právo a pôsobí na Trnavskej univerzite na katedre medzinárodného práva a európskeho práva. Vo svojich odborných prácach sa venoval najmä medzinárodnej ochrane ľudských práv. (zdroj: Archív Juraja Jankuva)Po tom, ako sa Nemcom priznal jeden z únoscov, sú si tamojšie orgány isté, že slovenské lietadlo bolo použité na únos vietnamského podnikateľa. Čo to z pohľadu medzinárodného práva pre našu krajinu znamená?
„Súdne spory medzi štátmi sa riešia napríklad pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu, čo je orgán OSN. Spory sa však dajú riešiť aj inak, napríklad priamym diplomatickým rokovaním, dobrými službami a podobne. Ide o takzvané pokojné riešenie sporov podľa Haagskeho dohovoru o pokojnom riešení medzinárodných sporov. Nie všetko sa musí skončiť žalobou.“
Ak by sa zistilo, že Slovensko vedome prenajalo lietadlo Vietnamcom s tým, že bude použité na únos, môže sa to skončiť žalobou?
„V takom prípade to prichádza do úvahy, ale ide o zložitý proces. Väčšinou sa krajiny snažia riešiť takéto spory mimosúdne. Ak nenájdu zhodu, tak potom sa veci posunú na súd. Slovenská republika však zatiaľ odmieta vedomú spoluprácu na únose. Ak by sa priznala, bol by to problém, ale zrejme to nikdy neurobí.“
Čo býva výsledkom takýchto mimosúdnych rokovaní?
„Ak sa napríklad zistí, že krajina sa nedopatrením podieľala na únose, tak môže vyjadriť účinnú ľútosť a ospravedlniť sa druhej strane.“
Žiadny reálny trest?
