BRATISLAVA. Projekt To dá rozum, ktorého cieľom je pripraviť ucelenú zmenu vzdelávania na Slovensku, sa v jednom zo svojich prieskumov zameral na dôvody, prečo slovenskí vedci a vysokoškolskí učitelia zostávajú v zahraničí.
Z prieskumu vyplynulo, že vedci ani učitelia neodchádzali do zahraničia s úmyslom ostať tam.
Pri odchode takto uvažovalo necelých 19 percent z nich, v súčasnosti sa z nich nechce na Slovensko vrátiť 43 percent.
Členovia projektu To dá rozum o tom informovali na stredajšej tlačovej besede a povedali, že najčastejším dôvodom, prečo sa respondenti rozhodli ostať v zahraničí, bola vedecká a umelecká činnosť na vyššej úrovni, vyššie platové ohodnotenie, dostatok peňazí na vedeckú a umeleckú činnosť, či možnosť pracovať s kvalitnými vedcami a umelcami.
Netransparentné granty
Ako najdôležitejšia príčina pre odchod najmladšej generácie vo veku od 24 do 35 rokov, sa ukázalo netransparentné rozdeľovanie grantov na Slovensku.
Z hľadiska generačných rozdielov je tiež zaujímavé, že generácia nad 36 rokov išla do zahraničia častejšie až na doktorát.
Tí, čo majú nad 40 rokov, sú dnes najmä v USA, Veľkej Británii, Rakúsku a Nemecku.
Prieskum ukázal, že štúdium na vysokých školách v zahraničí je pre respondentov stále viac vstupnou bránou pre budúce pôsobenie ako vedca alebo vysokoškolského učiteľa v zahraničí.
Vrátilo sa minimum
Na Slovensku funguje od roku 2015 Podporná schéma na návrat odborníkov zo zahraničia, ktorej cieľom je prilákať vedcov a vysokoškolských učiteľov. "Táto schéma nie je veľmi úspešná.
Za tri roky svojej existencie prilákala na slovenské vysoké školy len 14 odborníkov. Zároveň z pohľadu našich respondentov nie je dôvodom pre návrat," povedala riaditeľka To dá rozum Renáta Hall.
Schéma je podľa respondentov problematická najmä preto, že nerieši systémové problémy ako je financovanie výskumných a umeleckých grantov, dostatočné platové ohodnotenie po skončení finančnej podpory zo schémy, ale ani absenciu kvalitných vedeckých tímov.
Prieskum vedcov a učiteľov
"V prieskume sme sa bližšie pozreli aj na to, čo sú pre našich respondentov najväčšie bariéry návratu a za akých okolností by sa na Slovensko vrátili. Medzi bariéry pre návrat na Slovensko podľa respondentov patria okrem nedostatočného odmeňovania aj zle manažované pracoviská, nedostatok kvalitných spolupracovníkov či nedostatok záujmu o prácu našich respondentov a jej ocenenie," vysvetlil analytik To dá rozum pre vysoké školstvo Stanislav Lukáč.
Dotazník, z ktorého sú dáta použité, bol vytvorený na základe kvalitatívnych rozhovorov s vedcami a vysokoškolskými učiteľmi, ktorí pôsobia alebo pôsobili v zahraničí.
Rozhovory realizovali v júni a júli 2017. Zber kvantitatívnych dát prostredníctvom dotazníkov bol v máji a júni tohto roka.
Na dotazníkovom prieskume sa zúčastnilo 197 respondentov vo veku od 24 do 66 rokov, z nich bol 64 percent mužov a 36 percent žien. Respondenti pôsobia v 20 krajinách, najviac v Česku, USA, Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Švajčiarsku, Fínsku a Švédsku.
