Bola to letecká misia, ktorá vošla do histórie. Keď 9. augusta 1918 vrčali nad Viedňou letecké motory, spočiatku nikomu v uliciach nezišlo na um, že patria nepriateľským strojom.
Nad hlavné mesto habsburskej ríše prileteli spoza Álp, zo vzdialenosti vyše 500 kilometrov, čo bolo na konci prvej svetovej vojny niečo nebývalé.
Taliani však Viedeň nebombardovali, nad ulicami zhodili státisíce letákov.
Vojna medzi Talianskom a Rakúsko-Uhorskom trvala v lete 1918 už viac než tri roky.
Obe strany ničivý konflikt vyčerpával a hoci armáda podunajskej monarchie utrpela v júni porážku na Piave, nikto nevedel, dokedy bude krviprelievanie trvať.
Najvznešenejšia letka
S myšlienkou uskutočniť leteckú operáciu, ktorá otrasie morálkou nepriateľa, prišiel major Gabriele D´Annunzio – básnik, bohém a nacionalista, ale i dobrodruh.
Šialenú ideu držal v hlave roky, možno i preto, že už na jeseň 1915, na začiatku konfliktu medzi Rakúsko-Uhorskom a Talianskom, zhadzoval ako letecký pozorovateľ propagandistické letáky nad Tridentom a Terstom.
Hoci mestá patrili habsburskej ríši, obývali ich poväčšine etnickí Taliani. Dolet lietadiel však ešte v tom čase na stovky kilometrov dlhú misiu nestačil.
V priebehu prvých mesiacov roka 1918 uskutočnilo talianske letectvo viaceré nálety na ciele hlboko v nepriateľskom zázemí – na Innsbruck, Friedrichshafen, Kotor či Záhreb.
D´Annunzio začal znova presadzovať plán propagandistického letu nad Viedeň, ktorý mu vyššie vojenské špičky napokon odobrili.
Na akciu bola určená 87. eskadra z letiska San Pelagio pri Padove, zúčastniť sa na nej mal i samotný otec myšlienky. A to i napriek tomu, že následkom zranení prišiel o pravé oko.

Akcia bola pôvodne naplánovaná na 2. augusta 1918, zmarili ju však hustá hmla a búrky, takže lietadlá sa museli vrátiť.