BRATISLAVA. Mapovanie prenasledovania Rómov a Sintov v krajinách strednej a východnej Európy, ich historický kontext, faktografické údaje i komplexný obraz o dianí počas 2. svetovej vojny sú súčasťou novej webovej stránky o rómskom holokauste.
Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu preklad stránky http://www.romasintigenocide.eu z angličtiny pripravila Nadácia Milana Šimečku spolu so zahraničnými partnermi.
Web o rómskom holokauste
"V rámci širšej medzinárodnej iniciatívy sme pripravili preklad stránky do siedmich stredoeurópskych jazykov: slovenčiny, češtiny, poľštiny, maďarčiny, rumunčiny, chorvátčiny a v neposlednom rade aj do rómčiny,“ spomenul spolupracovník Nadácie Milana Šimečku Peter Leponi.
Webová stránka mapuje prenasledovanie Rómov a Sintov v strednej a východnej Európe počas 2. svetovej vojny.
Okrem toho prináša vzdelávacie materiály, návrhy aktivít, pracovné listy a podľa nadácie je vhodnou vzdelávacou platformou pre pedagógov a študentov, pre ktorých je prenasledovanie Rómov počas vojny neznámou témou.
„Materiály sú prístupné širšej verejnosti, pedagógom, študentom, novinárom a občianskym aktivistom. Stránka dostupná aj v slovenskej verzii je tak podľa nadácie symbolickým zavŕšením medzinárodného dvojročného projektu Odhaľovanie genocídy Rómov v strednej Európe.
Zabili takmer tritisíc ľudí za noc
Nadácia ďalej v tlačovej správe uvádza, že v noci z 2. na 3. augusta 1944 pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime-Brezinke (Auschwitz-Birkenau) nacisti v plynových komorách zavraždili 2 900 Sintov a Rómov.
„Väčšina obetí boli starí a chorí ľudia a matky s deťmi. Za Pamätným dňom rómskeho holokaustu, ktorý si dnes pripomíname, vidíme zároveň udalosti, nariadenia a predovšetkým osobné príbehy svedčiace o situáciách, ktoré k tomuto tragickému momentu histórie Rómov a Rómok v Európe viedli,“ vysvetlila projektová manažérka Nadácie Milana Šimečku Zuzana Bošeľová.
Otrasné podmienky
Bošeľová zároveň dodáva, že hoci slovenský štát neposielal Rómov do koncentračných táborov, slovenský variant rómskeho holokaustu sa rovnal neznesiteľným podmienkam v pracovných táboroch roztrúsených po celom Slovensku.
Patria sem obce Očová, Most na Ostrove, Hanušovce nad Topľou a iné miesta na východnom Slovensku, Revúca, Jarabá i Ilava. V nich sa odohrávali aj masové popravy celých rodín (napr. zaisťovací „cigánsky“ tábor v Dubnici nad Váhom či v Čiernom Balogu).
Nadácia Milana Šimečku v rámci svojej činnosti disponuje približne 90 svedectvami ľudí, ktorí rómsky holokaust prežili.
Nadácia tiež pripomína, že napriek tomu, že počas rómskeho holokaustu zavraždili okolo 500 000 európskych Rómov a Sintov, rómsky holokaust ešte stále nie je známy širokej verejnosti a aj preto sa mu prisudzuje prívlastok nepoznaný.
