BRATISLAVA. Členovia pracovnej komisie na prípravu novely zákona o konflikte záujmov odsúhlasili návrhy a pripomienky, na ktorých bol všeobecný konsenzus a tie sa premietnu do finalizovaného znenia.
Pre agentúru SITA to uviedol predseda komisie a podpredseda parlamentu za Smer Martin Glváč s tým, že komisia zasadala doteraz trikrát.
Návrh predložia koncom augusta alebo v septembri
"V tejto fáze sme sa podrobne zaoberali každým predloženým návrhom zákona o konflikte záujmov, čaká nás ešte úprava tlačív majetkových priznaní, k čomu sa dostaneme po vyjadrení Úradu pre ochranu osobných údajov SR, ktorý má formuláre a ich obsah posúdiť s novým nariadením GDPR," priblížil a dodal, že samotné rokovania boli konštruktívne.
"Treba si však uvedomiť, že komisia a jej predseda neslúži na to, aby vyhoveli opozičnými návrhom, ale aby sme predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi (SNS) a na Koaličnú radu pripravili návrh zákona, ktorý si v prvom rade osvojí koalícia, bude mať predpoklady na získanie ústavnej väčšiny a bude vykonateľný," uzavrel Glváč.
Predpokladá, že pracovnú verziu by komisia mohla predložiť predsedovi NR SR koncom augusta alebo v septembri.
Zverejňovanie majetku
Zároveň priblížil, že navrhovaných zmien je viacero.
"Spomeniem napríklad rozšírenie okruhu osôb, ktoré budú musieť zverejňovať svoje majetkové pomery, napr. starostovia, členovia riadiacich orgánov spoločností, v ktorých má štát majoritu, verejní funkcionári by mali uvádzať v majetkovom priznaní dary a tiež užívanie hnuteľných a nehnuteľných vecí," dodal predseda komisie.
Ako pre agentúru SITA vyjadril predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Vladimír Sloboda, komisia má návrhy na zmeny na stole už od stretnutia vo februári.
"Následne pol roka trvalo podpredsedovi parlamentu za Smer Martinovi Glváčovi, kým ich zadal upraviť do jedného návrhu," uviedol .
Technické aj obsahové zmeny
Ako priblížil, konkrétne návrhy na zmeny v zákone sú rozdelené na dve skupiny.
"Prvé majú technický charakter a len aktualizujú, resp. spresňujú znenie zákona. Napríklad prispôsobenie sa novým podmienkam ochrany osobných údajov, podpisovanie elektronickým podpisom či spresnenie (rozšírenie) zoznamu verejných funkcionárov, ktorých sa ústavný zákon týka. Takisto by sa posunul dátum podávania majetkových priznaní až na koniec apríla," uviedol Sloboda.
Potom ide o tzv. obsahové zmeny. Podľa Slobodu by podľa toho na webových sídlach obcí mali byť zverejňované majetkové priznania všetkých obecných a mestských poslancov ako aj starostov obcí, resp. primátorov miest.
Koalícia s návrhom nesúhlasí
Ďalej uviedol, že koalícia nesúhlasí s návrhom, aby priznávané príjmy zahŕňali aj paušálne náhrady či dary nad 10-násobok minimálnej mzdy (4 800 eur).
"Takisto nesúhlasí so znížením limitu na priznávaný majetok už od 20-násobku minimálnej mzdy, t. j. namiesto dnešného 35-násobku (16 800 eur) už od 9 600 eur. Zamietli aj priznávanie užívania cudzej nehnuteľnosti alebo veci, ak by odplata presiahla 4 800 eur za rok (10-násobok minimálnej mzdy)," dodal.
Tvrdí, že koalícia zvažuje, že zakáže verejným funkcionárom vlastniť médiá. Sloboda je však presvedčený, že verejnú mienku možno ovplyvňovať nielen prostredníctvom vlastnenia médií.
"Navyše na trhu funguje množstvo mediálnych či PR agentúr, ktoré sa tiež živia tým, že sa snažia ovplyvňovať obsah médií. Takýto zákaz by teda nemal vôbec žiadny efekt," vyjadril.
Rovnako podľa neho koalícia prišla s návrhom, aby sa majetkové priznania primátorov miest a predsedov krajov podávali priamo Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. To Sloboda považuje za zasahovanie do samostatnosti samosprávy obcí.
"Najmä, ak tieto majetkové priznania sú zverejnené a v ich prípadoch môžu už teraz konať komisie zastupiteľstiev," uzavrel predseda výboru.
Komisiu zriadil Danko
Pracovnú komisiu, ktorá pripravuje zmeny ústavného zákona o konflikte záujmov, zriadil 12. októbra 2017 predseda parlamentu Andrej Danko.
Ako uviedla riaditeľka odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR Zuzana Čižmáriková, členmi komisie sú koaliční poslanci za Smer Miroslav Číž, Martin Glváč, Dušan Jarjabek, poslanec Tibor Bernaťák zo SNS, poslanec z Mosta-Híd Peter Kresák.
V pôvodnom zložení komisie bol aj vtedajší poslanec Gábor Gál (Most-Híd), ktorý po tom, čo obsadil stoličku ministra spravodlivosti, komisiu opustil. Z radov opozície je v komisii predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Vladimír Sloboda (SaS), Veronika Remišová (OĽANO), Peter Pčolinský (Sme rodina), nezaradený poslanec Miroslav Beblavý a Ján Kecskés z ĽSNS.
"Predsedom komisie je Martin Glváč," povedal v októbri Bernaťák.
