BRATISLAVA. Na prvých mítingoch v novembri 1989 ozvučoval Námestie SNP a o 25 rokov neskôr plánoval vystúpiť aj na koncerte na počesť Nežnej revolúcie, ktorý chystal vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru.
Líder Tublatanky Maťo Ďurinda vystúpenie napokon zrušil. Na bojkot koncertu vtedy umelcov vyzývala opozícia. Pripomínali Paškov výrok, že počas Nežnej revolúcie kachličkoval kúpeľňu, a upozornili aj na to, že oslavy sa majú konať v priestoroch „sponzorov Smeru“. Narážali tým na zimný štadión, kde hral hokejový Slovan Juraja Širokého.

K Tublatanke sa pridali aj ďalší umelci Majk Spirit, kapela Iné Kafe či Polemic. Vystúpiť plánovali len Vašo Patejdl a Ján Baláž z Elánu a kapela Starmania. Paška však po kritike plánovaný koncert zrušil.
Niektorí umelci na Slovensku si dávajú pozor, na akých akciách vystupujú, a nechcú byť s politikou akokoľvek spájaní. Raperi ako Vec či Strapo zasa verejne kritizujú extrémizmus a svoju angažovanosť dávajú najavo aj vo svojich skladbách.
Líder legendárnej punkovej skupiny Zóna A Peter Schredl alias Koňýk začal zasa v posledných rokoch otvorene sympatizovať s extrémistami z ĽSNS a zúčastňoval sa aj na pochodoch proti islamizácii. Pred parlamentnými voľbami 2016 od nich dostal ponuku byť na kandidátke, no neprijal ju.
Sú aj umelci, ktorí nerozlišujú, či hrajú pre opozičnú či koaličnú stranu, pretože im ide o zárobok.
Umelci v politike
Umelci v zahraničí zvyknú svoju popularitu využívať aj na to, aby upozorňovali na celospoločenské problémy, alebo priamo vyjadrujú podporu politikom.
Na Slovensku sa angažujú najmä herci. Maroš Kramár prišiel s verejnou kritikou politikov v čase, keď sa mali rušiť Mečiarove amnestie a v kinách hrali film Únos, kde účinkoval. Juraj Kemka, Richard Stanke či Táňa Pauhofová sa k politike vyjadrujú pravidelne a vystupovali aj na protestoch po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.