BRATISLAVA. Zahraničný výbor Národnej rady (NR) prijal stanovisko, ktorým odmietol legitimizáciu anexie a okupácie Krymu návštevami ústavných činiteľov.
Poslanci za SNS a Smer sa z rokovania ospravedlnili.
Anexiu odsúdili

"Zahraničný výbor Národnej rady v súlade so spoločnou pozíciou členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie neuznáva výsledky nelegálneho referenda na Kryme z marca 2014," píše sa tiež v uznesení výboru.
V uznesení sa tiež konštatuje, že pripojenie Krymu k Ruskej federácii porušilo základné princípy medzinárodného práva a narušilo zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny.
Viacerí poslanci sa v rozprave zhodli, že cesta poslanca je len "jeho hanbou", pretože reprezentuje svojich voličov, nie Národnú radu. Uznesenie prijali väčšinou, zdržal sa len jeden z prítomných poslancov.
Z pôvodného znenia uznesenia tiež na návrh nezaradeného poslanca Zsolta Simona vypadlo, že výbor podporuje vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí a spojenie "bez súhlasu ukrajinských orgánov".
Cesty na Krym sa zľakli

Rokovania výboru sa zúčastnil aj Marček, ktorý na ňom prezentoval stanovisko, že "historicky Krym patril, patrí a bude patriť Rusku".
Ostatní poslanci, ktorí sa chceli súkromnej cesty na Krym zúčastniť, sa podľa neho zľakli mediálnej bubliny, ktorá okolo nej vznikla.
Predsedníčku výboru Katarínu Cséfalvayovú (Most-Híd) a spravodajcu návrhu Martina Klusa (SaS) tiež nazval Sorosovými agentmi. Následne z rokovania odišiel.
Neúčasť poslancov za koaličné strany SNS a Smer Cséfalvayová komentovala slovami, že sa všetci ospravedlnili a ona neskúmala, prečo neprišli.
"Nechcem to súdiť, je leto a dovolenkové obdobie, je možné, že ochoreli alebo sú na dovolenke," povedala.
Paška zvolanie výboru kritizoval

Podpredseda výboru Jaroslav Paška (SNS) v utorok (7.8.) na svoj facebookový profil napísal, že zvolanie mimoriadnej schôdze výboru poukázalo na "bezzásadovosť a falošnosť viacerých aktérov slovenskej zahraničnej politiky".
Dôvodom je, že výbor sa v minulosti nezaoberal cestou niektorých poslancov do Kosova, ktorého legitimitu Slovensko neuznáva.
Výbor sa tiež uzniesol, že Ministerstvu zahraničia pošle otázky ohľadom podozrení z únosu vietnamského podnikateľa s použitím slovenského vládneho špeciálu.
Týkať sa majú komunikácie s Poľskom ohľadom preletu špeciálu nad jeho územím. Na jedno z ďalších rokovaní výboru chcú tiež poslanci pozvať ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (Smer).
Výbor vyjadril podporu Gruzínsku
V súvislosti s 10. výročím rusko-gruzínskeho konfliktu sa zahraničný výbor pripojil k vyhláseniu, na základe ktorého Slovenská republika kontinuálne podporuje suverenitu a teritoriálnu integritu Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc ako aj euroatlantické ašpirácie tejto krajiny.
Poslanci prijali totožné vyhlásenie ako v utorok vydalo ministerstvo zahraničných vecí.
Podporu stanovisku ministerstva navrhol vysloviť poslanec Martin Klus (SaS).
Nezaradený poslanec Zsolt Simon navrhol, aby zákonodarcovia nevyjadrili podporu stanovisku rezortu diplomacie, ale podporili Gruzínsko vlastným uznesením, hoci text bude totožný. Nemyslí si totiž, že parlamentný výbor má vyjadrovať podporu stanovisku ministerstva, ale s obsahom problém nemá, vysvetlil.
"Apelujeme na vládu Ruskej federácie, aby naplnila podmienky prímeria z 12. augusta 2008, sprostredkovaného EÚ, stiahla svoje ozbrojené sily z Južného Osetska a Abcházska a nebránila vstupu monitorovacej misie EÚ a humanitárnych organizácii do týchto gruzínskych oblastí. Aktuálne kroky ruskej strany, v prvom rade inštalovanie technických zábran na administratívnej línii Južného Osetska a Abcházska, považujeme za kontraproduktívne a poškodzujúce kontakty medzi komunitami po oboch stranách administratívnej línie, ako aj kvalitu ich každodenného života. Vyzývame všetky strany, aby s ešte väčšou intenzitou a snahou v dobrej vôli pokračovali v riešení konfliktu cestou dialógu, aj v rámci Ženevských medzinárodných rokovaní a v súlade s medzinárodným právom," píše sa vo vyhlásení s tým, že Slovensko oceňuje a podporuje iniciatívu gruzínskej vlády Kroky pre lepšiu budúcnosť, ktorej cieľom je prispieť k budovaniu dôvery, zlepšeniu humanitárnych a sociálno-ekonomických podmienok obyvateľstva Južného Osetska a Abcházska, rozvoju medziľudských vzťahov a ekonomickej spolupráce, a tiež k stimulovaniu procesu zmierenia medzi dotknutými komunitami v regióne.
Konflikt medzi Gruzínskom a Ruskom, Južným Osetskom a Abcházskom sa začal v noci zo 7. na 8. augusta 2008 ťažkými bojmi medzi gruzínskymi armádnymi silami a juhoosetskými jednotkami, ktoré sa snažia o odtrhnutie gruzínskej autonómnej republiky Južné Osetsko. Moskva, kde v roku 2008 bol prezidentom Dmitrij Medvedev, začala rozsiahlu pozemnú, leteckú aj námornú inváziu do Gruzínska "na vynútenie mieru".
Gruzínsko v konečnom dôsledku úplne stratilo kontrolu nad Južným Osetskom i ďalším separatistickým regiónom Abcházskom. Rusko ich uznalo za nezávislé štáty. Medzinárodné spoločenstvo ich však stále považuje za súčasť Gruzínska.