KOŠICE. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil v prvom polroku tohto roka v dvoch nálezoch porušenie práv maloletých detí a v ďalších 13 nálezoch konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu.
Celkovo dostal v tejto oblasti 88 podaní.
Ako informoval Tomáš Senaj z tlačového a informačného odboru Kancelárie Ústavného súdu SR, v sledovanom období bolo Ústavnému súdu doručených 18 sťažností, týkajúcich sa porušenia práv maloletých detí.
Zbytočné prieťahy
Súd nálezom rozhodol o troch sťažnostiach, pričom v dvoch nálezoch vyslovil ich porušenie.
V oboch prípadoch bolo postupom príslušných všeobecných súdov porušené základné právo maloletých na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V jednom z konaní súd konštatoval aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. V týchto konaniach ústavný súd priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v celkovej výške 3 000 eur.
V prvom náleze voči odporcovi, ktorým je Okresný súd v Trnave, bola predmetom konania exekúcia na vymoženie výživného pre sťažovateľku a s tým súvisiace rozhodovanie okresného súdu o námietkach povinného proti exekúcii.
Aj konanie vedené Okresným súdom v Nitre sa týkalo vymoženia výživného pre maloleté deti.
Podľa predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej ale súd veci nevenoval náležitú pozornosť, konal sporadicky a neefektívne.
„V prvom prípade nie je rozhodnuté o námietkach povinného proti exekúcii ani po troch rokoch od ich doručenia okresnému súdu, v druhom prípade príslušný okresný súd bol bez relevantného dôvodu v priebehu napadnutého konania nečinný viac ako dva roky. Takéto pochybenia všeobecných súdov sú z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné, najmä ak ide o prípady týkajúce sa výživného pre maloleté deti, kde je naliehavosť skorého rozhodnutia vo veci obzvlášť vysoká,“ upozornila Macejková.
Neodôvodnená nečinnosť pri sťažnosti kvôli väzbe
Ústavnému súdu bolo zároveň v priebehu prvého polroka doručených aj 70 podaní, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie základného práva na osobnú slobodu alebo práva na slobodu a bezpečnosť.

Súd vydal 13 nálezov, v ktorých vyslovil porušenie uvedených práv a z toho v šiestich nálezoch priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 4 500 eur.
Macejková upozornila hlavne na dva prípady. Okresný súd v Bardejove potreboval 41 dní na to, aby Krajskému súdu v Prešove predložil súdny spis spoločne s odôvodnenou sťažnosťou sťažovateľa proti jeho uzneseniu, ktorým bol vzatý do väzby.
Ústavný súd pritom nezistil žiadny relevantný dôvod, ktorý by mohol ospravedlniť nečinnosť okresného súdu.
V ďalšom z konaní súd zistil, že od doručenia žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu Okresnému súdu Bratislava I do predloženia spisu Krajskému súdu v Bratislave pre účely rozhodnutia o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu uplynulo dokonca až 61 dní.
„Väzba je jedným z najzávažnejších zásahov do osobnej slobody a do práv obvineného, a preto si vyžaduje neustálu súdnu kontrolu jej ústavnosti a zákonnosti. Každý obvinený má právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania. V týchto prípadoch bolo ale toto právo sťažovateľov porušené a preto v oboch prípadoch ústavný súd zhodne konštatoval porušenie práv sťažovateľov,“ dodala Macejková.