BRATISLAVA. Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom augusta, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 20,7 percenta hlasov. V Národnej rade SR by tak obsadil 37 kresiel. Oproti júnu si najsilnejšia preferenčná strana mierne pohoršila.
Druhá by skončila SaS, ktorej by volebný výsledok 12,2 percenta priniesol 22 mandátov. Tretia by bola ĽSNS s 18 stoličkami za 10,1 percenta hlasov.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý robila v dňoch 2. - 9. augusta na vzorke 1007 respondentov agentúra Focus.
Osem strán
Prieskum: Smer by volilo vyše 21 percent voličov, Progresívne Slovensko mierne rástlo Čítajte Podľa výsledkov by sa do parlamentu dostalo spolu osem strán.
Tesne za kotlebovcami by so ziskom desať percent a zhodným množstvom stoličiek skončilo hnutie Sme rodina - Boris Kollár.
Nasleduje SNS s 9,4 percentami hlasov a 17 kreslami. Šieste by skončilo hnutie OĽaNO-NOVA, ktoré by so ziskom 8,7 percenta obsadilo 15 kresiel. O dve kreslá menej by získalo KDH s 7,1 percentami. Do parlamentu by sa dostal aj Most-Híd s 5,7 percentami a desiatimi kreslami.
Progresívci pred bránami
Pred bránami parlamentu by zostalo Progresívne Slovensko, ktoré by podľa prieskumu volilo 4,2 percenta opýtaných. O niečo menej, 4,1 percenta respondentov, by volilo SMK-MPK a 3,3 percenta opýtaných by dalo svoj hlas strane Spolu - Občianska demokracia.
Nad hranicou jedného percenta podpory by bolo aj SZS s 1,6 percentami a KSS s 1,3 percentami. Ostatné strany by nezískali ani percento hlasov.
Súčasná vládna koalícia by podľa prieskumu získala 64 kresiel. Oproti júnovým výsledkom rovnakej agentúry si najviac pohoršilo hnutie OĽaNO-NOVA, ktoré stratilo 1,3 percenta. Jedno percento stratila v prieskume aj strana Smer-SD.
O takmer dve percentá si naopak polepšilo hnutie Sme rodina - Boris Kollár.
Ako prebiehal prieskum
Agentúra pri prieskume postupovala tak, že respondentom predložila zoznam s názvami politických strán, hnutí a ich skratkami, kde si mohli vybrať aj možnosť "iná strana".
Ľudí sa pýtali, ktorej strane alebo hnutiu by dali svoj hlas. Z prieskumu tiež vyplynulo, že voliť by nešlo 13,6 percenta opýtaných, nevedelo odpovedať 17,9 percenta a ostatných 68,5 percenta respondentov rozdelilo stranám spomínané preferencie.
