BRATISLAV. Slovensko sa už tiež začalo pripravovať na hroziaci nedostatok vody v súvislosti s globálnym otepľovaním a klimatickými zmenami.
Preto podporuje Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody.
Ako pripomína ochranárska iniciatíva Za živé rieky, odpadová voda sa v niektorých krajinách už dnes po úpravách používa napríklad na zavlažovanie.
Cyprus, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko už majú dokonca svoje pravidlá na používanie takzvanej regenerovanej vody. Európska komisia vypracovala návrh celoeurópskeho nariadenia o tom, aké minimálne požiadavky by mala spĺňať voda na opätovné použitie, pričom jednotlivé členské krajiny mali možnosť vyjadriť svoje stanoviská.
Cieľom európskeho návrhu je prispieť k zmierneniu nedostatku vody v celej Európskej únii, a to najmä zintenzívnením opätovného využívania vody, najmä pri poľnohospodárskom zavlažovaní.
Nariadením sa ustanovia minimálne požiadavky pre kvalitu regenerovanej vody, to je vyčistenej komunálnej odpadovej vody tak, aby mohla byť použitá na poľnohospodárske zavlažovanie. Navrhnuté sú štyri triedy kvality regenerovanej vody v závislosti od kategórie zavlažovanej plodiny a spôsobu zavlažovania. Stanovenie minimálnych požiadaviek bude zárukou toho, že recyklovaná voda vyrobená v súlade s novými pravidlami bude bezpečná na zavlažovanie.
„Slovenská republika akceptuje a víta návrh nariadenia, ktoré po jeho účinnosti budú musieť rešpektovať tie subjekty, ktoré by využívali regenerovanú odpadovú vodu na zavlažovanie,“ píše ministerstvo životného prostredia v návrhu slovenského stanoviska, ktoré musí schváliť vláda.
Už v súčasnosti sú na Slovensku stanovené kritériá pre závlahovú vodu z povrchových vôd, ktoré stanovujú limity napríklad pre parazity, koliformné baktérie, enterokoky a iné patogénne organizmy.
Výskumy sa v súčasnosti orientujú aj na iné látky znečisťujúce životné prostredie, takzvané mikropolutanty, medzi ktoré patria liečivá, produkty osobnej starostlivosti, steroidné hormóny, povrchovo aktívne látky, priemyselné chemikálie, pesticídy a mnoho ďalších novo vznikajúcich zlúčenín. Súčasné čistiarne odpadových vôd nie sú špecificky navrhnuté na odstraňovanie týchto druhov mikropolutantov.
„To však neznamená, že v prípade, ak sa regenerovaná odpadová voda bude používať na závlahy v poľnohospodárstve, nie je potrebné im venovať pozornosť. Posudzovanie kvality regenerovanej vody, ktorá má byť použitá v poľnohospodárskej činnosti, je potrebné hodnotiť zo širšieho hľadiska ako iba z mikrobiologického,“ píše envirorezort vo svojom stanovisku.
Voda je v EÚ obmedzený zdroj a nedostatkom vody trpí jedna tretina územia Únie. Z dôvodu zvyšujúcich sa potrieb obyvateľstva a zmeny klímy sa dostupnosť vody v dostatočnom množstve a kvalite v budúcnosti stane pre Európu ešte väčšou výzvou.
Jednou z hlavných hrozieb pre vodné prostredie v EÚ je nadmerný odber vody, najmä na poľnohospodárske zavlažovanie, ale aj na priemyselné použite a rozvoj miest.
