Pracoval ako redaktor Československého rozhlasu. Počas okupácie sa angažoval v podzemnom vysielaní, spolu s rodinou emigroval v októbri 1968. Cez Rakúsko a USA sa dostal do Kanady. DUŠAN TÓTH, výrazná osobnosť slovenskej emigrácie, spomína na august 1968.
Dušan Tóth.Práve sme sa vrátili domov z dovolenky. Po mesačnom zákaze naživo vysielať v relácii Dobré ráno som sa už tešil na svojich poslucháčov. Zákaz som dostal ako trest, lebo som si dovolil vo vysielaní verejne kritizovať dekana lekárskej fakulty a člena predsedníctva KSS.
Bolo niečo po polnoci, keď zazvonil telefón. „Pustite si Viedeň, sme okupovaní,“ s plačom oznamovala suseda.
O hodinu volá vrátnik z rozhlasu, že po mňa nemôže poslať auto. Rozhlas je obsadený tankami a nik nesmie z budovy von. „Pokúste sa prísť, ak môžete.“
Predieram sa ulicami a stretávam obrnené transportéry, nákladné autá plné vojakov pred Justičným palácom, pred kasárňami na Obchodnej ulici. Keď som prišiel pred budovu rozhlasu, zaregistroval som niekoľko tankov s hlavňami namierenými na rozhlas. Pred dverami stáli dvaja ozbrojenci so samopalmi.
Klimáček: Ľudia na úteku neváhali skákať z lietadla Čítajte Čo poviem poslucháčom? Že naše spriatelené krajiny sa rozhodli zastaviť proces ľudskej dôstojnosti u nás?
Pred štúdiom ma čakal zmenár a vtisol mi do rúk vyhlásenie Komárňanských lodeníc a bratislavkej Dimitrovky, v ktorých odbory protestujú proti porušeniu zmlúv o suverenite Československa.
Po správach o 4.35 som prečítal vyhlásenie Ústredného výboru Komunistickej strany Československa:
„Všetkému ľudu Československej socialistickej republiky! Včera 20. augusta 1968 okolo 23. hodiny večer prekročili vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky štátne hranice Československej socialistickej republiky. Stalo sa to bez vedomia prezidenta republiky, predsedu Národného zhromaždenia, predsedu vlády a prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a týchto orgánov. Vyzývame všetkých občanov, aby zachovali pokoj a nekládli postupujúcim vojskám odpor. Preto ani naša armáda, bezpečnosť a Ľudové milície nedostali rozkaz na obranu krajiny. Predsedníctvo ÚV KSČ považuje tento akt za odporujúci nielen všetkým zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi, ale aj za popretie noriem medzinárodného práva.“
Ešte som prečítal predpoveď počasia a dôstojník otvoril dvere a ukázal mi, aby som opustil štúdio. Na chodbe sme sa potom dlho radili, čo budeme robiť. Dalekopisy prestali pracovať, boli sme odrezaní od vonkajšieho sveta.
Podzemné vysielanie
Zmrákalo sa a rozhlas obklopil dav. Ľudia sa dožadovali, aby sme nemlčali, ale informovali, čo sa deje.
