August ‘68 zastihol Yuriho Dojca na jahodovej brigáde v Anglicku, neskôr odišiel do Kanady. Stal sa z neho utečenec pripravený skúsiť šťastie. Priznáva, že zo začiatku nebolo všetko také úžasné, ako si predstavoval.
Kanadského fotografa Yuriho Dojca poznajú po celom svete, málokto však vie, že jeho rodným mestom je Humenné. V šesťdesiatom ôsmom bol dvadsiatnikom s celým životom pred sebou, a tak sa rozhodol, že využije uvoľnenie režimu a vyberie sa na Západ. Spolu s kamarátom sa dostali do Anglicka na jahodovú brigádu.
„Keby som tam nešiel, celý môj život by sa uberal úplne iným smerom,“ hovorí po päťdesiatich rokoch.
Dňa 21. augusta 1968 sa mladý Yuri Dojc mal vrátiť domov. Po ceste na londýnske letisko sa zastavil v poľskom obchode, kde mu predavačka povedala správy o vpáde vojsk do Československa.
„Neveril som jej, ale keď som potom videl demonštráciu na ulici, uvedomil som si, že sa to naozaj stalo. Tak som si povedal, že nemá význam chodiť na letisko.“
Namiesto toho Dojc zamieril do ubytovne pre zahraničných študentov, kde sa už zhromažďovali ľudia ako on - budúci utečenci.
„Všetky peniaze, čo som mal, som minul na darčeky, zostalo mi len na jazdu metrom na letisko,“ hovorí Dojc. „Vtedy som si uvedomil, že môj život sa dramaticky zmenil.“
Preč z Európy
Jednou vecou si bol istý už vtedy: v okupovanom Československu žiť nechcel.
