V dôsledku invázie armád Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 zomreli desiatky ľudí. Lenže sovietski vojaci u nás zostali ešte vyše dvadsať rokov a mŕtvi pribúdali. Český historik PROKOP TOMEK zmapoval osudy obetí okupácie s kolegom Ivom Pejčochom v dvoch knihách.
Koľko obetí okupácie evidujeme v Československu od jej začiatku až po odchod posledných sovietskych vojakov?
V období od 21. augusta 1968 do 21. júna 1991 zahynulo v súvislosti s vojenskou intervenciou piatich armád Varšavskej zmluvy a následným pobytom sovietskych vojsk v Československu 425 ľudí. Toto číslo sa počas troch rokov od vydania Čiernej knihy zvýšilo počas prieskumov archívov zo 402 o 23. Nie je vylúčené, že sa niektoré ďalšie prípady ešte objavia. Ale hlavné archívne zdroje sú už asi vyťažené. Zhodou okolností je istým problémom Slovensko, pretože najmä detaily prípadov zo Slovenska sa nedarilo zistiť. Prístup k spisom vojenských prokuratúr je oveľa zložitejší ako v Českej republike, špeciálne pre bádateľov zo zahraničia. Netušíme ani, do ktorej slovenskej inštitúcie boli delimitované niektoré spisy prípadov z agendy Úradu pre riešenie dôsledkov pobytu sovietskych vojsk na území ČSFR po rozdelení v roku 1992.
Čo bolo najčastejšou príčinou úmrtí v prvých hodinách a dňoch po invázii?
Dominovali strelné zranenia. Dňa 21. augusta 1968 zahynulo na strelné zranenia na území Československa 31 ľudí, ďalších 26 v dôsledku autonehôd a kolízií s vozidlami okupačných armád, šesť ľudí v dôsledku výbuchu munície a traja pri požiaroch. Dovedna prišlo o život 66 ľudí.
Dubček kľučkoval, ale Brežnev ho odhalil. Poslal k nám tanky Čítajte Okrem Prahy sa tragickými následkami v augustových dňoch 1968 vynímajú najmä Košice, kde na Námestí osloboditeľov zomrelo v dôsledku streľby sedem ľudí. Čo sa tam vtedy stalo?
Podľa našich záznamov z dostupných materiálov zahynuli štyria ľudia na Námestí osloboditeľov a traja na iných miestach mesta, to však nie je podstatné. Dôležité je, že všetci títo občania nezomreli nejakou nešťastnou náhodou, ale skutočne na následky použitia strelných zbraní. Náhlu a neohlásenú ozbrojenú vojenskú intervenciu 21. augusta vnímali občania na mnohých miestach štátu veľmi pobúrene s obrovským rozhorčením ako útok na štátnu suverenitu. Vojaci sa správali navyše nepriateľsky, nie podľa oficiálnych vyhlásení vlád piatich štátov ako predstavitelia bratskej pomoci. Preto sa občania bránili aj holými rukami. Kameň vrhnutý z bezmocnosti nemohol ohroziť vojakov v obrnených vozidlách. Napriek tomu vyvolal neadekvátnu reakciu. Aj okupační vojaci boli vystresovaní, zle informovaní alebo dokonca dezinformovaní o situácii v Československu. Konkrétne v Košiciach sa asi 400 občanov na Námestí osloboditeľov pokúšalo zastaviť vojakov stavaním barikád na križovatkách, hádzaním kameňov na vojakov alebo aj zastavením električiek. K zúfalým útokom na prechádzajúce sovietske vojská dochádzalo počas celého prvého dňa okupácie. Také odvážne reakcie obyvateľov ako v Košiciach sa však nevyskytli často. Na iných miestach to bolo najmä v Prahe, Bratislave alebo v Liberci.
Boli v prvých dňoch po invázii nejaké obete na strane okupačných vojsk? Sovietska propaganda ešte aj dnes tvrdí, že ich vojaci čelili v Československu streľbe...
