SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky
PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Keď prišli tanky povedal si, že tu nemajú budúcnosť a musia vypadnúť

Stavrovsky po invázii emigroval.

Alexander StavrovskyAlexander Stavrovsky (Zdroj: archív pamätníka)

Dejiny komunistického Československa poznajú tisícky prípadov, keď sa jeho občania rozhodli ilegálne prekročiť hranice a hľadať šťastie v cudzine.

Pre mnohých ľudí nebolo inej cesty, než nadobro emigrovať z krajiny ovládanej diktátom jednej strany. K tomu sa odhodlal aj Alexander Stavrovsky s manželkou Juditou.

Ako utečenci dostali možnosť začať nový život v Spojených štátoch. Začiatky v cudzej krajine však mali pre slovenského robotníka ďaleko od idyly.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rodina z Podkarpatskej Rusi

Alexander Stavrovsky sa narodil 29. 7. 1944 v Humennom. Pochádza z rusínskej rodiny, ktorá žila v dedinke Tašuľa, vzdialenej päť kilometrov od Užhorodu. Jeho dedo pred prvou svetovou vojnou odišiel pracovať za more, do uhoľných baní v Pensylvánii.

Skryť Vypnúť reklamu

Po návrate sa zamestnal ako hájnik u grófa a za zarobené peniaze kúpil desať hektárov pôdy. Aj ďalší rodinný príslušníci vycestovali do Ameriky, niektorí sa už do rodnej Tašule nikdy nevrátili.

Rusínsky pôvod nebol za vojnového štátu dobrou vizitkou. Ľudácki predstavitelia

necítili k Rusínom prílišnú dôveru, keďže ich zástupcovia v medzivojnových časoch usilovali o autonómiu.

Hitlerom garantovaný Slovenský štát nemohol akceptovať žiadne odstredivé tendencie.

Pán Stavrovsky spomína, že vojnu prežil v kočíku: „Mama mi neskôr povedala, že boli stále pripravení, keby museli náhle odísť, ale kde mali ísť, to mi nikdy nepovedala.“

Podozriví učitelia

Po vojne Podkarpatská Rus pripadla Sovietskemu zväzu. „V štyridsiatom piatom roku prišiel Stalin a rozdelil rodinu na polovicu. Polovica ostala v Tašuli a polovica bola v Užhorode.“ Alexandrov otec mu zvykol hovorievať, že žil v piatich štátoch, ale nikdy sa nesťahoval. Rodičia nemali na ružiach ustlaté ani v novom režime.

Skryť Vypnúť reklamu

S komunistickým prevratom vo februári ʹ48 nastúpila aj nová vlna podozrenia voči inteligencii. Alexander bol s rodičmi v roku 1950 vysťahovaný na Kysuce.

Tu ako politicky nespoľahliví museli z nariadenia vlády učiť na miestnej škole v

Staškove-Polgrúni. Na kopaniciach ich zastihla aj neslávna menová reforma – podobne ako ostatným obyvateľom aj Alexandrovým rodičom sa znehodnotili všetky úspory.

V roku 1953 sa vrátili naspäť do Tašule, kde Alexandrovmu otcovi nakoniec vrátili desaťhektárový pozemok, ktorý kúpil ešte jeho dedo. „Začali sme stavať dom, otec ešte doviezol drevo z Kysúc.

Prvé čo bolo, otec dostal tých desať hektárov, zasial kukuricu a pšenicu, a vtedy ako to zasial, tak musel zrazu všetku zem odovzdať do družstva, inak by nemohol učiť. A nielen, že musel všetku zem odovzdať do kolchozu, ale ešte musel aj ostatných dedinčanov presviedčať, aby vstúpili do JRD“ opisuje pán Stavrovsky postup „dobrovoľnej“ kolektivizácie. Ak chceli rodičia naďalej vyučovať, museli sa pri výuke dôsledne pridržiavať nových ideologických osnov.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevydarené štúdium

Alexander bol od skorých rokov vedený k hudbe a kultúre. Doma nemali elektrinu a pamätník spomína, že jediné čo mali, boli knihy a noty. Jeho otec vedel hrať na husliach aj na klavíri, hudobné gény prešli aj na syna.

Prečítajte si tiež: Jej rodinu skúšali nacisti aj komunisti, napriek tomu neopustila krajinu Čítajte 

Neskôr navštevoval hudobnú školu, v roku 1961 dokončil štúdium na gymnáziu v Sobranciach. Vidina nezabezpečeného hudobníka Alexandra príliš nelákala, preto sa prihlásil na Vysokú technickú školu v Bratislave.

Aj napriek nie práve priaznivému kádrovému profilu a najmä vďaka otcovým známostiam bol prijatý na štúdium elektrotechniky.

Štúdium v Bratislave však bolo pre chlapca z východu Slovenska finančne nesmierne náročné. Keďže nebol robotníckeho pôvodu, po prvom roku mu škola neposkytla internát.

Musel bývať na drahom priváte a aby vôbec vyžil, musel si popri štúdiu zarábať vykladaním zemiakov v prístave. Rodičia sami treli biedu a nemohli syna dotovať, Alexander časom nemal inú možnosť než ukončiť štúdium.

Skryť Vypnúť reklamu

Zamestnal sa ako robotník v Dimitrovke, dnes známej ako Istrochem. Ešte počas štúdia, keď hrával na klavíri v internátnom klube na Mladej Garde, spoznal svoju budúcu manželku Juditu. V roku 1967 sa zosobášili.

Dubček v okne

Manželia Stavrovsky žili v optimizme z postupného uvoľňovania ideologického zovretia. Podobne ako mnohí ďalší privítali šancu na zmenu, ktorá bola po Pražskej jari priam na spadnutie. V oknách mali vylepené fotografie Dubčeka a s nádejou hľadeli do budúcnosti.

Všetko sa zmenilo po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste ʹ68. Keď prišli tanky do bratislavských ulíc, Alexander robil práve na smene v Dimitrovke.

O invázii sa dozvedel až keď prišiel domov: „Bol som veľmi nahnevaný. To bolo strašné svinstvo. Vtedy som si povedal, že my musíme odtiaľto vypadnúť, lebo tu nemáme budúcnosť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Opustenie republiky

Dobrovoľný odchod z komunistického Československa nebol možný, prekročenie hraníc bez cestovnej doložky bolo nezákonné. Emigrácia na Západ bola považovaná za trestný čin „opustenie republiky.“ Alexander s manželkou však získali povolenie na tri dni vycestovať do Viedne.

V hlavnom meste Rakúska boli už vtedy vlny ľudí, ktorých úmyslom bolo utiecť z ČSSR. Manželia mali to šťastie, že sa ich ujala nezisková organizácia Hebrew Immigrant Aid Society(HIAS), pomáhajúce utečencom židovského pôvodu.

Alexandrova manželka Judita sa s rodičmi ešte počas vojny so šťastím vyhla deportáciám, po potlačení povstania sa rodina schovávala v horách na strednom Slovensku. „Ešte predtým som musel dokladovať papiermi z ružomberského úradu, že manželka je židovského pôvodu." „To bolo prvý a posledný raz v živote, čo som mala výhodu, že som Židovka,“ dodáva Alexandrova manželka.

Skryť Vypnúť reklamu

Kým prebývali vo Viedni, dostávali nejaké financie na živobytie od HIAS-u, pričom Alexander po dobu dvoch mesiacov – od októbra 1968 - pracoval v elektrotechnickom podniku. Pôvodne chceli emigrovať do Izraela, neskôr sa pokúšali o Južnú Afriku – dostať sa do týchto krajín však nebolo vôbec jednoduché. Nakoniec im bolo umožnené založiť si nový domov v Spojených štátoch Amerických.

Všetci sú prisťahovalci

Alexandrovi s manželkou boli udelené víza a bývanie v štáte Colorado. Z počiatku sa obávali, že „budú na ťarchu štátu,“ keďže nemali za morom prakticky žiadnych známych, ktorí by sa za nich zaručili. Časť Alexandrovej rodiny, pôvodom zo Slovenska, sa k svojim príbuzným neprihlásila.

Prečítajte si tiež: Jej rodina zahynula. Sama nevedela či prežije, v tábore začala hrať divadlo Čítajte 

„Každý štát a každé mesto mali svoje kvóty. A keď niekto chcel ísť do New Yorku a tie kvóty už boli vyčerpané, tak ho poslali niekam inam. My sme sa náhodou a šťastím dostali do Colorada, že tam mali pre nás miesto,“ vysvetľuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Noví susedia vraj neboli voči imigrantom z komunistického bloku podozrievaví: „Viete, tam sú všetci prisťahovalci.“

Náročné boli ale prvé kontakty s trhovou ekonomikou a odlišným spôsobom práce: „Život v Amerike, tých prvých desať rokov bolo veľmi krutých. My sme boli v Dimitrovke zvyknutí na také lážo-plážo, že keď bol nejaký futbal, tak sme si priniesli televízor, lebo tam tá robota nebola až taká dôležitá. No v Amerike bolo tempo tak vyšpičkované, že človek sa musel za tých 8 hodín naháňať, aby všetko spravil. Bolo tam veľmi vysoké pracovné tempo a veľmi ťažko sa na to zvykalo."

Dcéry mohli vychovať v slobode

Desať rokov som pracoval pre jednotlivé firmy, a keď bola nejaká zákazka, tak ma prijali, ale akonáhle zákazka skončila, tak som bol bez práce." Postupne sa naučil anglický jazyk, kvalifikoval sa za elektrikárskeho majstra a založil súkromnú elektrotechnickú firmu. Manželka Judita si spravila účtovnícky kurz, aby mohla viesť firemné účtovníctvo.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1980 Alexander s manželkou získali americké občianstvo. V tom čase už mali dve dcéry, obaja hovoria, že neľutujú, že ich mohli vychovávať v slobodnom štáte. Až po zisku občianstva sa vrátili opäť na Slovensko, aby navštívili príbuzných a priateľov a ukázali deťom rodnú krajinu. Spočiatku sa obávali potenciálnych následkov; podobne ako ostatní emigranti boli v neprítomnosti odsúdení.

Vývoj po novembri 1989 Alexandra Stavrovského prekvapil, dnes hovorí, že najviac asi nevyvodenie zodpovednosti voči bývalým komunistom. S manželkou žijú na dôchodku v Spojených štátoch.

Tento príbeh sme nahrali a zdokumentovali vďaka podpore US embassy.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 417
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 705
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 11 833
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 287
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 787
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 693
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 532
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 572
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 513
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 476
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Keď začal boj s extrémizmom prinášať výsledky, prokuratúra ho ide oslabiť

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Milan Mazurek v budove Najvyššieho súdu (vpravo).
Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.

Zuzana Kepplová.

Koronavírus: V Česku pribudlo takmer 10-tisíc nových prípadov (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 226-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 637 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

O očkovanie môžu požiadať aj seniori nad 85 rokov

Aktuálne je otvorených 29 vakcinačných centier, očkuje sa v 66 nemocniciach.

Vakcína Comirnaty sa musí skladovať až pri mínus 70 stupňoch Celzia.

Mazurek, Uhrík aj Ďurica končia vo vedení Kotlebovej ĽSNS

Svoje rozhodnutie zdôvodnili zmenou stanov strany.

Milan Mazurek v budove Najvyššieho súdu (vpravo).

Keď začal boj s extrémizmom prinášať výsledky, prokuratúra ho ide oslabiť

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Milan Mazurek v budove Najvyššieho súdu (vpravo).

Ako Slovensko a svet bojuje s koronavírusom (súhrn)

Situáciu okolo nového koronavírusu a ochorenia COVID-19 sledujeme každý deň minútu po minúte.

Ilustračné foto