SME

Pelíšky naživo. Ako si na august 1968 pamätajú Leško, Schuster, Radičová a ďalší

Osobnosti spomínajú na udalosti.

(Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Marián Leško, novinár

(mal 14 rokov)

„Cez obec Ostrovany, kde som žil, ruské tanky nešli. Takže ja som sa o tom dozvedel ráno 21. augusta, keď ma zobudila mama a poslala ma, aby som sa postavil pred potraviny do radu.

Povedala mi, že bude vojna a treba urobiť aspoň nejaké zásoby. Počúvali sme rádio a celé dni debatovali o tom, čo sa asi bude diať.

Nespomínam si na nikoho, kto by si myslel, že sa stala dobrá vec. Všetci čakali len to najhoršie.“

Rudolf Schuster, bývalý prezident

(mal 34 rokov)

„Pracoval som vtedy vo Východoslovenských železiarňach a bol som z toho šokovaný ako všetci ostatní.

SkryťVypnúť reklamu

Nechcel som tomu veriť a šiel som sa do mesta pozrieť, či je to naozaj také vážne. V centre som videl, ako tanky šli popri rozostavanom hoteli Slovan a ľudia z neho hádzali tehly na tankistov.

Jedného tankistu trafili a oni potom začali strieľať naslepo na všetky strany. Celá táto udalosť ma ako Dubčekovca stála aj miesto a namiesto povýšenia som skončil ako podpredseda pre služby v meste.

Bol som vtedy totiž predseda výboru pre investičnú výstavbu a pod nás patrili aj projektanti, takže sa mi spočítali aj protiruské nápisy napríklad na nadjazdoch, hoci som to neorganizoval.“

Miroslav Kusý, politológ

(mal 36 rokov)

„Kolega z katedry ma zavolal, že Rusi sú tu. Išli sme na roh Pražskej ulice v Bratislave pozerať príjazd tankov.

Neveriacimi očami sme sa pozerali, že sú tu. Z ÚV KSS prišiel Gustáv Husák.

SkryťVypnúť reklamu

Bol strašne rozčúlený. Povedal, že na ÚV je šialenstvo a zmätok. Jedni plačú, druhí si tlčú hlavu o stenu. Na to sa zastavil a povedal: Ja tento národ zachránim, aj keby mi všetci napľuli do očí.“

Zuzana Szatmáry, šéfka Nadácie Charty 77

(mala 21 rokov)

„Čítala som detektívku a počula som rachot. Išla som sa pozrieť z okna.

Na celej Štefánikovej ulici boli už tanky. Všetky domy sa triasli. Videla som, ako starí komunisti, niektorí aj v papučiach, utekajú na ÚV KSS. Zapla som rádio, hovorili, že prišli Rusi.

Zdalo sa mi to celé, ako oslavy deviateho mája a zároveň som si povedala: Ej hergot, tí starí židia mali zase pravdu, keď nám hovorili nevracajte sa domov. Dva týždne predtým som sa totiž vrátila z brigády z Izraela, kde nám starí židia vraveli, že Rusi nás obsadia.“

SkryťVypnúť reklamu

Zora Bútorová, sociologička

(mala 19 rokov)

„Dvadsiateho augusta večer som sadla do vlaku, ktorý ma mal odviezť cez východné Nemecko do Švédska. Mala som tam ísť na návštevu za strýkom, ktorý tam robil lekára.

Zavčas rána 21. sa na východonemeckých hraniciach vlak zastavil. Tam sme dlho sedeli a dlho sme nevedeli, čo sa deje. Až potom sme sa dozvedeli, že prišli vojská.

Mala som možnosť pokračovať v ceste, ale rozhodla som sa, že chcem byť v takej situácii doma.

Dva dni mi trvalo, kým som sa vrátila do Bratislavy. Doprava bola paralyzovaná, tuším sme nocovali niekde v nejakej telocvični. Po dvoch dňoch som sa domov vrátila s obrovským nárekom.“

Milan Kňažko, herec

(mal 22 rokov)

„Devätnásteho augusta som nastúpil do Martinského divadla a 21. augusta nadránom prišli osloboditelia proti našej vôli.

SkryťVypnúť reklamu

Ešte v ten deň som išiel autostopom do Bratislavy, kde som bol účastný roznášania letákov, zmeny názvov ulíc a podobne.

Hovoril som s bratmi a s priateľmi o situácii, pretože mnohí z nich boli priamo očití svedkovia udalostí na Šafárikovom námestí a na Námestí SNP, kde zavraždili stredoškolákov. Najprv fungovali slobodné vysielače v Čechách aj na Slovensku, potom bola výzva takzvanej pasívnej rezistencie. Niekedy v druhej polovici septembra som odišiel do Francúzska.“

Jozef Uhrík, bývalý šéf Volkswagenu

(mal 29 rokov)

„Pracoval som vo vtedajšej fabrike ZŤS Dubnica na výrobnom odbore a v ten deň som bol na služobnej ceste v Bratislave.

Pre mňa to bolo veľké prekvapenie a práve na ceste som mal možnosť vidieť pohyb vojsk, ktoré sa tlačili z juhu. Bol som mladým inžinierom a nepredpokladal som, že vývoj, ktorý bol vtedy v bývalom Československu, môže mať takýto koniec.

SkryťVypnúť reklamu

V Bratislave som následne videl niektoré nepríjemné udalosti, ktoré sa udiali na Šafárikovom námestí, keďže sme prechádzali cez Starý most do Petržalky.“

Zuzana Ďurišová, sudkyňa Najvyššieho súdu

(mala 17 rokov)

„Bola som po maturite a chodila som brigádovať. Ráno som šla do práce a všade boli tanky.

Bolo to niečo strašné. Šla som ďalej do mesta, kde všetci behali. Povedali nám, že idú aj ďalší vojaci, tak sme sa utekali schovať. Nevedela som, čo si o tom myslieť. Absolútne som tomu nerozumela. Vo sne mi niečo také nenapadlo. Bol to šok.“

Elena Kohútiková, bývalá viceguvernérka NBS

(mala 15 rokov)

„Bola som ešte školáčkou. Vpád vojsk som vnímala cez reakciu mojich rodičov, ktorí verili v lepší vývoj a boli z toho sklamaní.

Dozvedela som sa to ráno, keď ma zobudila mama. Tá mi o celej udalosti povedala veľmi smutným hlasom. Keďže sme bývali na dedine, celú situáciu som potom sledovala v rádiu a televízii.“

SkryťVypnúť reklamu

Peter Mikuláš, operný spevák

(mal 14 rokov)

„Dvadsiateho prvého ráno som ležal na posteli v Nitre, počúval som rádio a vtedy som sa to dozvedel tie strašné správy, že nás napadli vojská.

Vyskočil som z postele, išiel za mamou a hovorím: je vojna, je vojna. Mama sa vydesila a tiež si pustila rádio. Neostávalo mi nič iné, ako ísť rýchlo nakúpiť cukor, soľ a múku. Nasadol som na bicykel a pri Kochke (názov krčmy – pozn. red.) na križovatke už boli maďarské vojská, ktoré obsadili Nitru. To bolo celé.

Je to tragické, pretože som si ešte neuvedomoval, čo bude nasledovať. Až neskôr, keď som bol po strednej škole, som začal chápať, čo sa stalo a čo to znamená. Žiaden veľký čin som ako 14-ročný nemohol riešiť.“

Iveta Radičová, expremiérka

(mala 11 rokov)

„Žila som v rodine novinára. Pamätám si to veľmi živo.

SkryťVypnúť reklamu

Nadránom ma prebudil otec, ktorý veľmi nešťastne, pobúrene a smutne behal po byte, dával si do poriadku fotoaparát a chystal sa do ulíc.

Vyslovil vetu: Obsadili nás Rusi. Nepovedal vtedy, že šlo o vojská piatich krajín. Zmizol potom do ulíc a videli sme ho až na ďalší deň v noci. Žijúc v centre Bratislavy ostal celý ten zážitok živý a veľmi intenzívny.

Nasledovali rozhovory na Námestí SNP a v ďalších uliciach, kde sme aj mojou lámanou ruštinou vysvetľovali vojakom na tankoch, že u nás žiadna kontrarevolúcia nie je. Všetci ľudia sa snažili komunikovať s nimi a vysvetľovať. Mnohí však ani nevedeli, v akej sú krajine a prečo tu sú.“

Martin Huba, herec

(mal 25 rokov)

„Tento hrôzostrašný celospoločenský akt sa, paradoxne, spája s kulminačným bodom môjho osobného šťastia. Tretieho augusta, keď sa v Bratislave stretli Dubček s Brežnevom, som sa ženil.

SkryťVypnúť reklamu

Pre ich rokovanie prišli do Bratislavy novinári z celého sveta a ubytovali sa v hoteli Carlton, kde sme mali hostinu.

Na rokovaní sa dohodli, že pôjdu „dubčekovskou“ cestou a my sme boli v eufórii, že sme slobodná krajina. V túto noc nášho svadobného aktu bola nad Bratislavou búrka a sklený vikier nám spadol rovno na svadobný stôl.

Odôvodnili sme si to tak, že nám šťastie vykypelo na stôl. Neubehli ani tri z našich medových týždňov a s manželkou sme sa zobudili na hluk tankov a lietadiel. Bol to šok. Zapli sme si rádio a vtedy sme vytriezveli z nášho omylu šťastia. Pokiaľ ide o celospoločenské udalosti, zostali sme veľmi opatrní. Možno o to viac sme pocítili nutnosť chrániť si osobné šťastie.

Napadnutie od nepriateľov čakáte. Ale verejne sa bozkávať, ako sa to podarilo Brežnevovi s jeho neposlušným československým lídrom, a potom vás napadnúť obrovskou armádou je bezcharakterné a povedal by som, že pre morálku boľševikov aj typické.“

SkryťVypnúť reklamu

Oľga Feldeková, prozaička

(mala 25 rokov)

„Zastihlo ma to v posteli, keď nám volal priateľ Miroslav Cipár a povedal, že sme obsadení.

Mne to najskôr nešlo do hlavy, ja som si myslela, že to sú Nemci, až potom sa mi vyjasnilo. Bolo to skoro ráno, neviem, o koľkej presne prišli do Bratislavy.

Potom sme sa obliekli a išli sme von so strachom, čo sa bude diať. Deti sme neskôr nechali v bezpečí a zapojili sme sa do sprievodov, pochodovali sme po Obchodnej ulici a spievali sme Běž domů Ivane.“

Ján Filc, hokejový tréner, majster sveta z roku 2002

(mal 15 rokov)

„Pamätám si na to dobre, prišlo to v citlivom veku, v septembri som nastupoval na strednú školu. Ešte v noci nás zobudil otec a povedal nám, že Bratislavu obsadili tanky. Na druhý deň sme sa pustili do aktivít, o ktorých sa hovorilo v rozhlase, odstraňovali sme tabule s názvami ulíc, písali sme po chodníkoch heslá, snažili sme sa komunikovať s vojakmi a presvedčiť ich o nezmyselnosti ich kroku.

SkryťVypnúť reklamu

Nevedeli sme odhadnúť nebezpečenstvo. Ten odpor v nás ostal počas celého života. Nevedeli sme sa stotožniť s režimom počas normalizácie. Našej generácii to veľmi ublížilo a podľa mňa má z toho spoločnosť dodnes traumu.“

Antonín Panenka, bývalý futbalista, majster Európy z roku 1976

(mal 19 rokov)

„To si pamätám veľmi presne. Chystal som sa na dopoludňajší tréning a počul som v rádiu správu, že nás okupujú vojská. Potom mi niekto zavolal z klubu Bohemians, že ide o vážnu situáciu, a preto sa tréning ruší.

Býval som veľmi blízko Václavského námestia, tak som od rána sledoval, ako pristáva jedno lietadlo za druhým. Bolo počuť veľký rachot, v tom momente som presne nevedel, o čo ide. Až neskôr som sa dozvedel, že šlo o streľbu.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 097
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 664
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 570
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 093
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu