BRATISLAVA. Hoci od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy a následnej okupácie Československa uplynulo už 50 rokov, musíme si ju aj dnes pripomínať.
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), Centrum pre európsku politiku (CEP), Inštitút pre verejné otázky (IVO), Občianske združenie Nenápadní hrdinovia, Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), Kolégium Antona Neuwirtha a eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí považujú za dôležité, aby žiaci na základných a stredných školách, vysokoškolskí študenti i dospelá populácia vrátane ústavných činiteľov dostali príležitosť pochopiť, o čo v Československu v roku 1968 išlo a prečo mal tento spoločenský pohyb masovú podporu obyvateľstva.
Spoznať fakty o živote na Slovensku v období tzv. reálneho socializmu a porovnať ich s faktami o živote na Slovensku dnes, porozumieť pojmu štátna suverenita a jeho významu pre život spoločnosti, porozumieť pojmu kolektívna bezpečnosť a odlíšiť jej poňatie a praktickú realizáciu v podmienkach Varšavskej zmluvy a NATO a analyzovať vyjadrenia a skutky ústavných predstaviteľov SR v súčasnosti, ich dopad na medzinárodnopolitické postavenie nášho štátu a spoznať možnosti občianskej reakcie na reči a skutky politikov.
Učiteľom všetkých typov škôl či občianskym aktivistom, ktorí by chceli zorganizovať vzdelávacie podujatie vo svojom meste, ale aj inštitúciám štátu ponúka skupina svoje odborné kapacity a vypracované vzdelávacie materiály.
Ich ponuku možno nájsť na webovej stránke www.obcianskevzdelavanie.sk.
"Sme vďační učiteľom, ktorí sa so svojimi žiakmi venujú dramatickým udalostiam roku 1968 a ich dôsledkom. Povzbudzujeme všetkých, aby pri vyučovaní kládli dostatočný dôraz na vysvetľovanie dejín druhej polovice 20. storočia, ktoré formovali náš dnešok," píše sa ďalej v spoločnom vyhlásení, ktoré poskytol Inštitút pre verejné otázky.
"Hoci od okupácie uplynulo už 50 rokov, musíme si ju aj dnes pripomínať. Veď prezident Ruskej federácie Vladimír Putin aj v súčasnosti vyhlasuje, že rozpad ZSSR a jeho impéria bol strategickou chybou ruskej politiky a zároveň vykonáva reálne kroky pre návrat pred rok 1991.
Ruské vojská sú dnes na Kryme, na východe Ukrajiny, na severe Gruzínska, neradostná situácia je v moldavskom Podnestersku. Vojenské cvičenia v blízkosti západných hraníc Ruska tiež pripomínajú udalosti roku 1968.
Dnes je však Slovensko súčasťou EÚ a NATO. V členských krajinách týchto zoskupení sú vlády, ktoré si ctia demokraciu a rešpektujú suverenitu svojich spojencov. Zároveň sú však pripravené splniť si svoju spojeneckú povinnosť, ktorou je vojenská pomoc v prípade napadnutia iným štátom.
V tom je veľký rozdiel oproti augustu '68, keď Československo vojensky napadli jeho vlastní spojenci. Žiaľ, prieskumy verejnej mienky, ale najmä výroky a skutky niektorých politikov ukazujú, že nie všetci tomu rozumejú. Dokonca ani tí, ktorí by z titulu svojej ústavnej funkcie mali rozumieť najlepšie," uvádza sa v stanovisku mimovládnych organizácií.
Organizácie zároveň pripomínajú, že v noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy na územie svojho spojenca Československa bez vedomia najvyšších ústavných činiteľov, na pozvanie individuálnych funkcionárov Komunistickej strany Československa.
Toto pozvanie nikdy neprerokoval a neodsúhlasil žiadny oficiálny orgán štátu ani KSČ. Bola to jediná naozajstná vojenská akcia Varšavskej zmluvy počas jej trvania – a bola vedená proti členskej krajine tejto organizácie.
Znamenala pošliapanie štátnej suverenity Československa, zobrala nádej a utlmila angažovanosť veľkej časti spoločnosti.
Tanky a zbrane „spriatelených“ vojsk spôsobili násilnú smrť viac ako stovke občanov Československa. Vojská ZSSR zostali na našom území ešte viac ako 20 rokov a po celý ten čas nám pripomínali našu obmedzenú štátnu zvrchovanosť.
