BRATISLAVA. Pred päťdesiatimi rokmi vojská Varšavskej zmluvy zmarili nádeje občanov Československa, že štátna moc sa môže zaobísť bez teroru.
Sovietsky zväz 21. augusta 1968 ukázal celému svetu, že u svojich vazalov nestrpí ani náznaky slobody a demokracie, pretože sloboda a demokracia sú nezlučiteľné s totalitným štátom.
Uvádza sa to vo vyhlásení predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita - predsedu SaS Richarda Sulíka, podpredsedov Ľubomíra Galka a Jany Kiššovej a predsedníčky poslaneckého klubu Natálie Blahovej k 50. výročiu okupácie Československa.
"Občania Československa pred päťdesiatimi rokmi však na vlastnej koži nepocítili len to, že sovietske Rusko je bezohľadné, pokiaľ sú ohrozené jeho záujmy. Dostali hmatateľný dôkaz aj o naivite reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom, ktorí iniciovali takzvaný obrodný proces v komunistickej strane i v spoločnosti, pričom nedocenili jeho následky," píše sa vo vyhlásení.
Paradoxom na celej veci podľa SaS je, že snaženie reformných komunistov nesmerovalo k plnohodnotnej demokracii a rešpektu ľudských práv, ale k socializmu s ľudskou tvárou, teda k odstráneniu toho najtvrdšieho útlaku komunistickej vlády pri udržaní vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti.
Mimovládky ocenili učiteľov, ktorí sa venujú udalostiam z augusta 1968 Čítajte A keď Kremeľ stratil trpezlivosť vysvetľovať reformným komunistom, že humanizácia štátnej moci je len začiatkom demontáže socializmu a sovietskej hegemónie v Československu, zakročil aj vojensky.
"Občania tak boli zradení dvakrát. Na základe rozkolu v komunistickej strane si Dubček a spol. získali ich dôveru a o to ľahšie sa im podarilo vyvolať v spoločnosti neadekvátne očakávania na zmenu režimu. Potom sa podvolili tankom i následnej politickej degradácii počas normalizačného obdobia, keď sa moc v štáte vrátila do osvedčených koľají teroru a totality," píšu ďalej predstavitelia SaS.
Udalosti spred päťdesiatich rokov sú nezabudnuteľné a zostanú navždy varovaním nielen pred otvorenými nepriateľmi slobody a demokracie, ale aj pred tými, ktorí nechápu, že slobodná a prosperujúca spoločnosť nie je možná bez slobody prejavu, práva na zakladanie politických strán, slobodných volieb a súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov.
"Socializmus zlyhal, vrátane toho s ľudskou tvárou. Zostáva nám budovať spravodlivú a ekonomicky úspešnú spoločnosť na osvedčených základoch kapitalizmu, liberálnej demokracie a ako platný člen Európskej únie a NATO," uzavreli.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR).
Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili.
Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.
V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
