BRATISLAVA. Pred päťdesiat rokmi prišli do Československa ruské tanky a nadlho skončila sloboda. A už by sa to nikdy nemalo opakovať.
Na sociálnej sieti to vyhlásil poslanec NR SR a líder mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Beblavý.
"Moja mama mala vtedy 20 rokov a bola študentka. Pred streľbou na Šafárikovom námestí sa zachránila tým, že sa hodila na zem. Nechcem, aby moje deti, ktoré o pár rokov budú študovať, zažívali takéto situácie. Preto je dôležité si to pripomínať," dodal Beblavý.
Ďalší zo zločinov komunizmu
Mimoparlamentná Občianska konzervatívna strana tvrdí, že okupácia Československa v auguste 1968 bola ďalším zo zločinov komunizmu.
"Občianska konzervatívna strana vníma 50. výročie sovietskej agresie nie ako dôvod oslavovať nereálny pokus o reformu komunistického systému vtedajším vedením komunistickej strany, ale predovšetkým ako príležitosť pripomenúť si zločinný charakter komunistickej totality, uctiť si pamiatku jej obetí a vyzdvihnúť odvahu statočných ľudí, ktorí sa jej postavili na odpor," uviedol predseda strany Ondrej Dostál.
Tanky, streľba, mŕtvi, kríže. August '68 v uliciach Bratislavy Čítajte Podľa jeho slov vraždenie československých občanov sovietskymi okupantmi v roku 1968 bolo logickým pokračovaním vraždenia politických oponentov československými komunistami po puči a nastolení komunistického režimu v roku 1948.
"Normalizácia 70. rokov bola pokračovaním justičných zločinov 50. rokov. Komunizmus bol a ostal zločineckým režimom. August 1968 je pre OKS trvalou pripomienkou dôležitosti skutočne slobodnej a demokratickej spoločnosti, ktorú je potrebné obhajovať a chrániť. Rovnako nám pripomína, že miesto slobodného a demokratického Slovenska je na Západe, čoho vyjadrením je naše členstvo v NATO a EÚ," vyhlásil Dostál.
Dostál doplnil, že augustové výročie nám zároveň pripomína potrebu našej solidarity s obeťami agresie a útlaku totalitných a autoritatívnych režimom. Našu podporu si preto podľa neho zaslúžia Gruzínsko a Ukrajina, ktoré dnes čelia agresii zo strany Putinovho Ruska.
Desiatky mŕtvych, tisícky zničených životov
Progresívne Slovensko pripomína, že pred 50 rokmi nám sovietske tanky krvavo vzali nádej.
Film Pelíšky naživo. Ako si na august 1968 pamätajú Leško, Huba, Feldeková a ďalší Čítajte "Desiatky mŕtvych a tisícky zničených životov - to bol však, bohužiaľ, len začiatok. Čakalo nás obdobie normalizácie a diktatúry, až v roku 1989 sme si vybojovali späť demokraciu. Nenechajme si znova vziať slobodu len pre našu nevôľu postaviť sa za správnu vec. Slobodu a demokraciu treba brániť - ako vtedy, tak aj teraz," konštatujú progresívci.
Podľa mimoparlamentnej strany Naj okupácia Československa spomalila rozvoj krajiny a najlepšie to vidíme na susednom Rakúsku.
"Kde je Rakúsko a kde sme my? Áno, nostalgia po mnohých veciach je pekná, ale rozvoj krajiny sa spomalil, utieklo vyše 300 000 ľudí na Západ. Československo bolo obsadené ruskými vojskami, čo treba odsúdiť," povedal šéf strany Viktor Béreš.
Obrovský zásah do suverenity štátu
Príchod vojsk Varšavskej zmluvy upevnil v Československu totalitu na ďalších 20 rokov.
Okupácia štátu cudzími vojskami je vždy obrovským zásahom do suverenity štátu a pokorením národnej hrdosti a svojbytnosti.
Uviedla to predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová.
"Vpád sovietskych vojsk zničil nádeje ľudí a základné právo obyvateľov rozhodovať o osude svojej vlastnej krajiny. Po okupácii nasledovala normalizácia, keď sa na dôležité funkcie v štáte dostali často neschopní, no novému režimu poplatní ľudia. Doplatila na to celá krajina," hovorí Remišová, podľa ktorej okupácia Československa sovietskymi vojskami proti vôli obyvateľstva predĺžila zločinný komunistický režim v našej krajine o ďalších 20 rokov.
Zdôraznila, že počas tohto obdobia bolo mnoho ľudí pozatváraných, iní zomreli na následky väzenia, prípadne ťažkých prác.
"Tento režim potláčal náboženskú slobodu, zatváral kňazov, rehoľné sestry, obmedzoval základné ľudské slobody a práva. Zatiaľ čo pred nástupom komunizmu sme boli jednou z najvyspelejších krajín, okupácia ešte viac prehĺbila ekonomické zaostávanie krajiny," tvrdí.
Práve pre tieto udalosti sa podľa Remišovej ani dnes Slovensku nepodarilo dobehnúť životnú úroveň bohatých krajín.
"Po okupácii u nás zostali desaťtisíce ruských vojakov, ktorých jedinou úlohou bolo zakročiť, ak by sa ľudia v Československu opätovne rozhodli krajinu zobrať do vlastných rúk a meniť k lepšiemu," konštatovala Remišová s tým, že aj v súčasnosti je mimoriadne dôležité, aby si občania tieto výročia pripomínali a poučili sa z nich.
Pre poslanca Jána Budaja (OĽaNO) toto výročie znamená úctu a rešpekt k odvážnemu odporu československého občianstva proti sovietskym okupantom.
"Niet takého prehľadu 20. storočia, v ktorom by neboli zábery tankov s bielym pásom a neozbrojených ľudí, ktorí sa proti nim stavajú doslova s holými rukami," povedal.
Budaj je presvedčený, že 21. august mal byť dávno rešpektovaný ako deň úcty voči obetiam okupácie a nasledujúcich sovietskych represálií, ktoré postihli státisíce slovenských občanov.
"Sme to my, kto napokon vyhral, veď veľmoc, ktorá nás okupovala, už dávno zanikla, cudzie vojská sme vyhnali preč. Slovensko je dnes nezávislým štátom, chránené pred podobnou agresiou spoločenstvom demokratických štátov," dodal Budaj.
Cirkev je vďačná za obnovu náboženskej slobody
Výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa pripomína pošliapanie slobody a nádeje. Uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský.
"Spomienka na komunistickú propagandu, ktorá okupáciu vyhlásila za pomoc a útlak za normalizáciu, je varovaním, aby sme sa ani v našej súčasnosti nenechali oklamať," uviedol Zvolenský.
Nastavovanie krivých zrkadiel, prekrúcanie dejín a bagatelizovanie zločinov podľa jeho slov poškodzuje slobodu aj správny úsudok.
"Odvaha tých, ktorí sa v auguste 1968 vzopreli, nech nám pripomenie hodnotu našej nezávislosti. Ich utrpenie nech nám nedovolí nechať sa manipulovať cudzími záujmami z ktorejkoľvek strany," povedal predseda Konferencie biskupov Slovenska.
Ako ďalej doplnil, v súčasnosti má spoločnosť možnosť kráčať vlastnou cestou.
"Cirkev, ktorá je jej súčasťou, je vďačná za obnovu náboženskej slobody. Svojím úsilím chce prispievať k tomu, aby si ľudia zachovali vonkajšiu i vnútornú slobodu a aby za nijakých okolností nestratili nádej," dodal Zvolenský.
